Zobudené zlato, deravé euro, naivná libra a manický bitcoin - Issue #76

Tesne za chrbtom nám hučali motory naštartovaných kamiónov. Po stranách tiekol prúd nedočkavých áut opúšťajúcich podpalubie trajektu. V duchu som sa pomodlil a skúsil to ešte raz. Vedel som ako to dopadne: motor sa ani nepohol.

Bolo pred šiestou ráno, v aute tri malé deti. Dva dni čo sme boli na ceste pršalo, noc pred trajektom sme prespali v strešnom stane na parkovisku. Keď ma nadránom v kajute zobudilo kymácanie lodi napadlo ma, či rozbúrené more nespustí alarm v aute. Skutočne padne strom v lese, ktorého zrútenie nik nevidí a nepočuje? Netuším, ale viem, že aj nevypočutý alarm vybije autobatériu. Zohnal som zamestnancov. Štartovací kufrík, ktorý vytiahli by nerozbehol ani elektrickú kolobežku. Námorníci,  nervózni z hroziaceho meškania sa rozhodli auto naštartovať roztlačením, však ako doma svoju fiatku.

Hlavou mi prebleslo, či mi toto bolo treba. Ako oddych mi to zatiaľ neprišlo. Mohol som zostať doma a čítať si. Deti by zabavila nejaká obrazovka.

Roztláčanie sa zmenilo na vypudenie nemohúceho auta. Pomocníci zmizli okamžite, ako zadná náprava opustila loď. S rodinou a náhodným Nemcom sa nám podarilo prekonať svah rampy móla a auto dostať aspoň na parkovisko. Nemec požičal štartovacie káble, prvý okolo šoférujúci Talian signalizáciu mojej ženy káblami pochopil a ochotne zastavil. Jeho energia pomohla opäť rozbehnúť našu pozastavenú cestu. Uvedomil som si jasné slnko a slanú vôňu azúrovo modrého mora. Naskočil mi potápací reflex. Svet bol opäť fajn.

Geneticky identické myši, ktoré žili vo väčšom priestore bohatšom na stimuláciu vyrástli v dospelých jedincov s ochotou bádať a väčšou plasticitou mozgu. Rozdiely v entropii skúmaného prostredia u myší žijúcich v obohatenom prostredí časom rástli, čo viedlo k rastúcim individuálnym rozdielom v správaní s postupujúcim vekom.

Bádanie so všetkou neistotou a akútnymi stresmi, ktoré k nemu patria je podmienkou rozvoja vlastnej individuality. Technológie, bohatstvo a život vo fungujúcej modernej spoločnosti umožňuje človeku okolo seba upliesť zlatú klietku. Zaslúžená rutina nás izoluje pred rizikami nepredvídateľného, komplexného prostredia a potrebou robiť rýchle rozhodnutia. No chyby sú príležitosťou pre učenie, bolesť vedie k sebareflexii. Bez nich nie je možné objavovať svoj potenciál a naplniť ho. Vyrásť v diferencovaného človeka. V domestikačnom procese moderného života získavame pohodlie a predvídateľnosť, za ktoré platíme nerealizovanou individualitou.

Cestovanie nadivoko je jedným z mojich obľúbených spôsobov, ako na chvíľu opustiť domestikačnú klietku a nechať môjho človeka potrápiť sa nezvyčajnou sadou problémov. Vďaka tomu, že žijeme v (z evolučného hľadiska) bezprecedentnom bohatstve má drvivá väčšina z intenzívne prežívaných rizík banálny potenciálny dopad. Za tento druh dobrodružstva tak platím smiešnu cenu. Takéto výlety vnímam ako niektoré ženy pôrod. Po pár mesiacoch je všetko utrpenie zabudnuté a opäť chcem ísť do toho.

Ceny akcií sú na historických maximách. Ceny štátnych dlhopisov sú na historických maximách. Ceny podnikových dlhopisov s investičným ratingom a aj bez neho sú na historických maximách. Ceny nehnuteľností sú na historických maximách.

To všetko vďaka tomu, že ochota správcov zlých peňazí podporovať trhy zlými peniazmi aj v dobrých ekonomických časoch je na historických maximách.

A americká centrálna banka 10 rokov po kríze usilovne naznačuje uvoľňovanie monetárnej politiky a pre trhy sú znižovania základného úroku ešte v tomto roku hotovou vecou.  

Očakávania ďalšieho znižovania úrokov zväčšilo objem dlhopisov s negatívnym výnosom za jediný týždeň o celý bilión dolárov na 13 biliónov dolárov. Až štvrtina celého trhu podnikových dlhopisov a 40 % trhu štátnych dlhopisov má dnes negatívny nominálny výnos.

V zlate bola dlhé roky nuda. Pred prednáškami som sa ani nemusel pozerať na aktuálnu cenu. Vedel som že to bude 1250 dolárov plus mínus stovka. Zmena očakávaní ohľadom vývoja monetárnej politiky vo svete a Trumpove naťahovačky s Iránom vrátili zlato späť do hry. 

Zlato odstrelilo dlhoročný nepriepustný dekel v podobe ceny 1350 dolárov za uncu vo veľkom štýle: skokom rovno na 1440. Túto cenu som naposledy na prednáške spomínal v roku 2013.  

Zaujímavé je, že zlato ožíva napriek, na trhu prevládajúcemu očakávaniu spomaľujúcej cenovej inflácie.

To u nás cenová inflácia opäť zrýchlila. Naša centrálna banka stimuluje a ešte minimálne rok plánuje stimulovať zápornými reálnymi úrokmi ignorujúc rekordné zadlženie domácnosti. Ceny vďaka tomu utešene rástli medziročne v máji o 2,7 %. Súdiac podľa novej nominácie do vedenia Európskej centrálnej banky sa to tak skoro nezmení.

Nezávislú centrálnu banku nemáme ani v Bratislave ani vo Frankfurte. Nová šéfka Európskej centrálnej banky nevzišla z medzinárodného tendra najlepších ekonómov či finančníkov. Túto stoličku obsadilo handrkovanie o funkcie medzi politickou špičkou dominantných krajín únie. Politiku príde na čelo ECB robiť  terajšia šéfka Medzinárodného menového fondu, právnička a kariérna politička, Christine Lagarde.

Štátna záchrana talianskej banky Monte Paschi v roku 2015 za 5,4 miliárd eur, ktorú odobrila ECB bola politicky motivovaná a proti dohodnutým oficiálnym pravidlám fungovania eurozóny, keďže problémom nebola likvidita, ale nesolventnosť banky. ECB to vedela a teraz zahmlieva.

Chorý nemecký bankový gigant Deutsche Bank má po skrachovanom sobáši s Commerzbank ďalší ozdravný plán. Vytvorí svoju ďalšiu odnož v podobe Zlej banky, do ktorej natlačí toxické aktíva za 50 miliárd eur. Otázkou zostáva, ako môže banka s aktuálnou trhovou kapitalizáciou približne 11 miliárd eur len tak splodiť päť krát väčšiu skládku toxického finančného odpadu. Ale v zlými peniazmi chránených bankách sú aj takéto zázraky možné.

„Vstup Chorvátska do EÚ“ bol krycí názov tajného, 157 stranového záložného plánu Európskej komisie pre prípad vystúpenia Grécka z eurozóny. Európski byrokrati očakávali, že vzhľadom na neschopnosť gréckej administratívy a technickú náročnosť procesu výmeny fyzických peňazí, by nové bankovky nemuseli byť k dispozícií mesiace, ak nie až rok. Plán preto špekuloval s dočasným používaním eurových bankoviek. Tie by boli označené buď dierou alebo kolkami. Tie si ešte my, čo sme v zdraví a šťastí prežili rozpad inej menovej únie, dobre pamätáme. Akurát mi nie je jasné, ktorý blbec by si šiel dať dobrovoľne prederaviť svoje eurá, aby z nich spravil ešte väčší shitcoin novej drachmy. Plán hovoril aj o pohotovostnom výjazde úderky ECB do Grécka, ktorá by zničila tamojšie tlačiarenské lisy a zásoby papiera na bankovky, aby zastavili nepriateľskú produkciu eur.

Plán bol pôvodne vypracovaný v roku 2012 .Vzhľadom na úspechy predstaviteľov EÚ v riešení eurokrízy bol živý ešte v lete 2015. Keďže Chorvátsko medzitým (v júli 2013) vstúpilo do EÚ, dokument musel byť premenovaný na „Pohotovostná analýza & plán Albánsko, štátny default 2015“

Vo svojom osobnom záložnom pláne, pre prípad rozpadu eurozóny, počítajte s tým, že to, čo máte v bankách nebude na sto percent vaše. Týka sa to nielen účtov ale aj bankových bezpečnostných schránok. Napriek tomu, že formálne banka ani štát nemá na to, čo je v schránkach dosah. Keď bude zle, tieto formality pôjdu bokom. V Grécku už majú kľúč od schránok aj daňové úrady, s návrhom zdanenia úspor v bankových bezpečnostných schránkach prišla vláda už aj v Taliansku. Ten kto úspory v nich deklaruje dobrovoľne zaplatí štátu vraj „iba“ 15 %. Eurozóna začína pripomínať z hľadiska stability vlastníckych práv vo financiách Južnú Ameriku.

Seed ku bitcoinovej peňaženke do banky tiež nosiť neodporúčam. Dá sa aj zapamätať. Aj bitcoin sa vrátil. Jeho cena stihla už presiahnuť 12 tisíc dolárov, čo opäť zobúdza vášne a sny o bezprácnom zbohatnutí.

Viac než vývoj ceny krypta ma zaujal oznam, že Facebook plánuje prísť začiatkom roka 2020 s vlastnou kryptomenou Libra. Napísal som o tom do .týždňa:

„Evolúcia peňazí konečne po polstoročí rozmŕza. Prekvapilo ma, ako dlho im to trvalo. Peniaze sú pamäť dobrých skutkov v spoločnosti a Facebook má 2,38 miliardy aktívnych užívateľov po celom svete. Monetárna únia libry by mala 7 krát viac obyvateľov ako eurozóna. Práve technologické platformy špecializujúce sa na sieťovanie a správu databáz sú prirodzeným miestom pre peňažnú komunikáciu a nie skostnatené, technologicky zaostalé banky.

Nahliadnutie do whitepaperu libry (a do technického popisu použitého blockchainu) ale odhalí, že ide skôr o karikatúru krytpomeny. Nejde o to, že ich blockchain nemá bloky. Problém je hlbší. Do systému sa nemôže zapojiť a za zmenu peňažnej pravdy hlasovať ktokoľvek s výpočtovou silou. Kľúče od tlačiarne libier, tučné zisky zo správy rezerv a právo meniť peňažnú pamäť si ponechá Mark Zuckerberg so skupinkou vyvolených. Libru majú riadiť zakladajúci členovia, okrem Facebooku napríklad aj Visa, MasterCard, PayPal či Ebay. Vraj raz, keď bude svet pripravený, sa kontroly vzdajú. 

To je v rozpore s podstatou kryptomien. Satoshi Nakamoto vytvoril bitcoin práve preto, aby decentralizoval peniaze a vrátil ich z rúk politikov a finančníkov obyčajným ľuďom. Bitcoin na rozdiel od libry nepotrebuje vieru v dobro svojich správcov. Lebo moc korumpuje a absolútna moc spočívajúca v kontrole peňazí stoviek miliónov ľudí korumpuje absolútne.

Myslím, že podceňuje štát. Ten v peniazoch neznesie konkurenciu. Sú jeho kryptonit. Nebyť kontroly štátneho monopolu v peniazoch, Goldman Sachs nemal v roku 2009 rekordné zisky, ale skrachoval by, bývalý šéf americkej centrálnej banky Ben Bernanke by nepísal oslavné knihy o vlastnom hrdinstve a z nositeľa titulu Mr. Euro Jean Claude Junckera by dnes nebol prezident Európskej komisie ale minimálne 10 rokov politický dôchodca.

Libre držím palce, ak si ale Mark naozaj skúsi nasadiť prsteň, ktorý ovláda všetky ostatné, okamžite po ňom vyrazia čierni jazdci. Buď mu krypto-prsteň ukradnú alebo si z neho spravia dílera vlastných, zlých peňazí. Rovnako, ako sa to stalo PayPal, Alipay a Wechat.“

Text som napísal minulý týždeň v piatok. O štyri dni neskôr členovia amerického kongresu listom požiadali Zuckerberga o zastavenie celého projektu, keďže by libra mohla predstavovať „rivala americkej monetárnej politike a doláru“.

„Prečo sa nedajú peniaze posielať v priebehu sekúnd, ako správy alebo maily?“ ITčkársky nevinne sa pýtajú v úvodnom videu k projektu Libra. Pretože štát to nechce. Monopol nad správou peňažnej pamäte si drží aj za cenu obrovských neefektivít. Inak by nemohol bez potreby hlasovania v parlamente brať zdroje súkromnému sektoru a zachraňovať spriatelené subjekty. Nekvalita a zaostalosť štátnych peňazí nie bug ale feature.

Tento rok som mal prvý krát pri pravidelnom vegánskom pôste na prste aj Oura Ring. Dáta z neho pekne doplnili obrázok, ktorý sa už črtal z krvných testov, reakčných časov a subjektívnych dojmov. O tom, že menej je pri jedle určite viac a ďalších lekciách, ktoré ma tieto pôsty naučili budem rozprávať na meetupe 23.7. o 18:30 v Bratislavskej  Paralelnej Polis. S moderovaním akcie pomôže Michal Fehér. Vstup je voľný, ak prídete neváhajte sa prihovoriť.

Juraj Karpiš

Po troch rokoch a 76 číslach Zlých peňazí, dobrého života je nás presne 4000. Jedno vydanie newslettera otvorí v priemere 40 % ľudí, ktorí sú na zozname odberateľov. Komunikovať s vami prostredníctvom tohto kanála má ešte stále baví, mnoho vecí si pri tom uvedomím a prekvapivo veľa sa naučím. Ďakujem za pokračujúci záujem a vaše komentáre, pripomienky či tipy, ktoré môžete aj ďalej posielať na newsletter@jurajkarpis.com. Ak chcete podporiť vychádzanie tohto newslettera, môžete tak spraviť tu. Libry zatiaľ prímam iba tie britské. V prípade, že štáty nakoniec predsa len libru nezarežú ešte pred jej narodením, rád to zmením.