Zdaňovanie kryptomien, dlh a akútny stres Wima Hofa - Issue #63

Zatiaľ som nezomrel. Možno tak napol. Tento týždeň som mal 40. Som už „hrozne starý mladý človek“. Viacerí ste mi písali, čo som tak dlho ticho. Stále je o čom a na vine nie sú ani technické problémy. Narodila sa nám dcéra a tento darček ma mierne dostal z rytmu. Asi menej ako syna, ktorý si doteraz užíval pozíciu najmladšieho a mal takmer monopol na matku, ale predsa. Môj výpadok tak klasifikujem ako otcovskú dovolenku. Po zohľadnení potrieb ďalšieho člena rodiny do života domácnosti sa vraciam do starých koľají.

Som späť, no už teraz tuším, že k týždennému intervalu sa vrátiť zrejme nedokážem. Čas ukáže, čo je udržateľná periodicita.

Počas dovolenky sa mi nakopilo toľko odkazov na ekonomické zaujímavosti, že neviem kde začať. Do koša s nimi preto načriem len zľahka a chaoticky.

Ešte pred odchodom na dovo som s Petrom Furmaníkom z blogu ĽudskouRečou.sk diskutoval o tom, ako zdaňovať krytpomeny. O niečo neskôr ministerstvo prišlo s metodickým usmernením k danej téme:

„U daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu zákona o dani z príjmov, ktorý nemá virtuálnu menu zaradenú do obchodného majetku podľa § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov je príjem z jej predaja ostatným (iným) príjmom podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Dosiahnuté zdaniteľné príjmy je možné znížiť o preukázateľne vynaložené výdavky na ich dosiahnutie, ak sú však výdavky vyššie ako dosiahnuté príjmy, na rozdiel sa neprihliada.“

Ak ste používali bitcoin už v roku 2013 je možné, že sa o vás zaujímala americká NSA. Obyvatelia v Lichtenštajnsku budú môcť kupovať kryptomeny už priamo od svojich bánk. Tento článok Juraja Bednára o blockchainových konzultantoch stojí za to.

Úvery domácnostiam rástli na Slovensku v roku 2017 rýchlejšie než ich príjmy a dostávajú sa na úroveň z ktorej je nervózna aj Národná banka Slovenska.

Štvrtina hypoték v roku 2017 išla na Slovensku dlžníkom, ktorých celkový dlh je väčší, než ich 8 ročný čistý príjem. Niektorí z nich sa budú čudovať, keď úroky opäť porastú. Kto za to môže? Európska centrálna banka, ktorá každý mesiac vyrobí desiatky miliárd nových eur, aby napríklad na Slovensku dostala úroky na hypotékach pod úroveň cenovej inflácie? Určite nie. Stačí sprísniť pravidlá poskytovania hypoték a všetko bude v poriadku. Alebo nie.

Japonská centrálna banka pri snahe o manipuláciu ekonomiky novými zlými peniazmi skúpila už vyše 40 % štátnych dlhopisov. Na trhu toho moc nezostalo a sú dni, keď sa na burze nezobchoduje ani jeden jediný desaťročný japonský dlhopis. Na takomto trhu sa ceny (úroky) nemôžu považovať za relevantnú trhovú informáciu. Takmer tretinu z dlhov niektorých členských štátov poskupovala už aj ECB.

V Taliansku stále nemajú vládu. 5 hviezdičkové hnutie odmieta ísť do koalície s Berlusconim. Vzhľadom na volebné predsavzatia víťazov volieb je to pre eurozónu asi to najlepšie, čo sa mohlo stať.

Rusko je krajina, kde vie z oblohy pršať aj zlato. Aj tak sa tam zatiaľ nesťahujem.

Objem venture kapitálu, ktorý hľadá domov, niektorým pripomína doby .com bubliny. Tentokrát ale vo veľkom dáva na kasínový stôl peniaze aj Čína.

„Priemerný vek zakladateľov … najrýchlejšie rastúcich nových firiem (v USA za posledných 10 rokov) je 45,0 rokov… Tieto zistenia zásadným spôsobom vyvracajú rozšírené hypotézy, ktoré zdôrazňujú mladosť ako kľúčovú charakteristiku úspešných podnikateľov.“ Tak možno ešte predsa nemám všetko za sebou.

Používanie slov ako „veda“ alebo „vedecký“ v komunikácii so širokou verejnosťou u mňa funguje ako spoľahlivý bull-shit detektor. Kontrolka na zvýšený výskyt zavádzania. Často pochybné argumenty autora, ktorý si netrúfa stáť na vlastných nohách, preto vyťahuje barle autority. Keď na mňa na záchode, pri listovaní obrázkami vyskočilo toto, pohár pretiekol.

Priznám sa, prsty ma svrbeli už dávno ale vravel som si „Kašli na to, otužovanie je fajn.“ Keď k tomu niekto potrebuje príbeh s trochou mystiky, prečo nie. Milujem placebo efekt, nemám nič ani proti skupinovým zážitkom. Veď príležitosť spoločne si s druhmi zadychčať pri love, bitke, iniciačnom rituáli alebo tranzickom tanci okolo večerného táboráku má už len málokto. Hyperventilácia v kombinácii s hypoxiou naštartuje potápací reflex cicavcov, ktorý je tiež mojim dobrým kamarátom. Zníži sa prekrvenie v rukách a nohách, mne to pomôže vydržať dlhšie pod vodou, Wim Hofákom nekňučať od bolesti v ľadovej vode.

Vadí mi ale zavádzanie, ktoré sa okolo Wim Hofovej metódy (WHM) začalo množiť podobne rýchlo, ako diery v ľade na zamrznutých jazerách. Predajcovia studenej vody ma cez média presviedčajú, čo všetko je na WHM vedecky dokázané. Tak sa teda na tú vedu pozrime.

V asi najznámejšom vedeckom článku skúmajúcom efekty WHM sa píše (doplnok k štúdii ) že meditácia, expozícia voči chladu a hyperventilácia+hypoxia v rámci dychových cvičení u 6 trénovaných, do intervenčnej skupiny náhodne vybraných Wim Hofákov, zvýšila hladinu stresových hormónov. Akútny stres potlačil imunitnú reakciu, prejavujúcu sa ako zápalové procesy, na do krvi vstreknuté bakteriálne toxíny (z Escherichia coli). Intervenčná skupina mala vďaka tomu oproti kontrolnej skupine menej výrazné „chrípkové“ symptómy.

To mimochodom neznamená, že vďaka Wimovi neochoriete pri expozícií voči baktériám, ako to niektorí zvyknú dezinterpretovať. Znamená to len, že sa pri strese nespustí liečivá reakcia tela v podobe zápalu. Že akútny stres napríklad v podobe intenzívneho cvičenia potláča imunitnú reakciu však nie je prekvapením, ale známym faktom.

S výnimkou niektorých autoimunitných ochorení sú zápal a chorobné prejavy žiadúcou reakciou imunitného systéme na objektívnu hrozbu. Povedané inak, zápal je v prípade bakteriálneho útoku môj najlepší kamarát. Podobný efekt na potlačenie imunity môže mať napríklad aj chronický stres v práci alebo pretrénovanie. Potom sa človek rozpadne na dovolenke alebo po sezóne.

Tu dali Wima Hofa a kontrolných pokusných králikov po schladení do MRI a potom do CTčka aby zistili, že WHM a jej stimulácia sympatika je skutočne formou akútneho stresu. Okrem toho podľa aktivácie príslušných oblastí mozgu zistili, že sa Wim Hof počas pobytu v chlade sústredí. Aj mňa prekvapilo, že poriadnu aktiváciu hnedého tuku v experimente nepotvrdili a Wim Hof ju mal dokonca výrazne nižšiu než „obyčajní ľudia“ v kontrolnej skupine.

„Vedecké dôkazy“ o zvýšenom mentálnom výkone, porazených civilizačných ochoreniach, vyliečenej erektilnej dysfunkcii či dlhodobom pozitívnom vplyve na zdravotný stav zatiaľ neviem nájsť. Napriek tomu sám verím, že vplyv na zdravotný stav bude skôr pozitívny. Rýchle dýchanie (hyperventilácia) a následné držanie dychu (hypoxia) stimulujú sympatikum. Studená voda je ďalšia forma akútneho stresu. Wim Hofova metóda je vedecky potvrdený akútny stres. Ten je fajn, keďže vie rozhýbaním stresovo-relaxačného systému potlačiť ten chronický stres, ktorého máme príliš. Na akútny stres však netreba studenú vodu či rýchle dýchanie. Podobné efekty dosiahnete ak vybehnete v robote prudko do schodov. Ja za po akútny stres chodím do sauny, otužujem, behám, bikujem a potápam. Jeho pozitívny vplyv však stále považujem skôr za jednu z hypotéz a nie „vedecky dokázaný“ všeliek.

Po rýchlom alebo hlbokom dýchaní nikdy neponárať dýchacie cesty do vody a zadržiavať v nej bez pozorného a poučeného dohľadu dych. Ľudia to napriek varovaniam robia. Viacerí už zomreli. Po praktizovaní WHM a jeho online kurze sa takmer utopil napríklad aj hosť Tima Ferrissa Josh Waitzkin. Bohužiaľ viem aj o prípade na Slovensku.

Ako cvičený zadržiavač dychu viem, že zadržiavanie dychu vo vode bez dohľadu je smrteľná chyba. Existuje ešte nebezpečnejšia vec. Ak človek hyperventiluje – napríklad v rámci WHM a potom skúša, koľko vydrží vo vode bez dychu. Hyperventiláciou dostane zo seba veľa CO2 a tým vypne nutkanie k nádychu. Zaspí ani nebude vedieť ako. Ak je vo vode sám, tak navždy.

Juraj Karpiš

Vaše tipy, pripomienky a komentáre mi posielajte na tyzdennik@jurajkarpis.com . Všetkým ktorí v minulosti podporili alebo stále pravidelne podporujú vychádzanie newslettera „Zlé peniaze, dobrý život“ ďakujem. Tí čo sa chcete pridať, môžete tak spraviť tu.