View profile

Veštenie ďalšej krízy/Deti hypotekárnej revolúcie/Prepadáme - Issue #75

Zlé peniaze, dobrý život
Veštenie ďalšej krízy/Deti hypotekárnej revolúcie/Prepadáme - Issue #75
By Zlé peniaze, dobrý život • Issue #75 • View online

Voľný čas
 „Dospelý Pavián v Serengeti si zoženie denný kalorický príjem za 3 hodiny. Lovci a zberači za 3-4 hodiny. Homo Sapines obklopený robotmi a so super počítačom vo vrecku pracuje 5-6 hodín denne.napísal som pre .týždeň.
Strach z robotov kradnúcich prácu sa vracia ako bumerang. Už minimálne 300 rokov.
Ekonóm John M. Keynes strašil „chorobou“ technologickej nezamestnanosti sto rokov dozadu vo svojej eseji „Ekonomické možnosti pre naše vnúčatá“. Podľa  ďalšej Keynesovej predpovede zo spomínanej eseje, by nás momentálne mal trápiť zásadný problém: čo s toľkým voľným časom? A my ho máme menej než paviány.
 „Tentokrát je to však iné“ pomysleli ste si pri pohľade na svorku robotických psov z dielne Boston Dynamics. Skôr nie. Napĺňať vysoko nastavené očakávania, je ťažké.
A Compilation of Robots Falling Down at the DARPA Robotics Challenge
A Compilation of Robots Falling Down at the DARPA Robotics Challenge
Koláče bez práce
Aj keby sa všetky divoko-optimistické predpovede o tempe inovácií naplnili, neznamená to menej roboty.
„Žijeme scenár, v ktorom nám roboti dávajú super-schopnosti a bohatstvo. Berú neľudskú prácu 10 ročnému baníkovi a z detí, ktoré ešte začiatkom 20 storočia v USA zbierali na poliach bavlnu, spravili nezamestnaných. Teraz môžu chodiť do školy. Tej ľudskej práce, ktorá ešte čaká na spravenie, je nekonečno. Trhová ekonomika je ako Hydra. Technologický pokrok odtne tri pracovné miesta a na ich mieste vyrastie 9 nových. Nie, nehovorím len o programovaní. Nemá kto učiť deti, starať sa o chorých, pomáhať starým a ja mám nariekať nad stratou práce viazačky automobilových káblov?“
Strach z robotov je kaviarenská verzia strachu z imigrantov. Intuícia bez ekonomickej teórie, v rozpore s empíriou. Chcel by som vidieť do hlavy niekomu, kto hovorí o pozitívnom vplyve imigrácie na slovenskú ekonomiku a zároveň sa bojí robotov.
The Sunday Times
The Sunday Times
Na vymierajúcom Slovensku sa skôr bojím, že sa to nestihne. Mali by sme sa modliť, aby aspoň časť neľudskej práce prebrali technológie predtým, než na nás nebude mať kto pracovať.
Kým trvalá technologická nezamestnanosť je v rozpore s tým, čo viem o ekonomike a vidím okolo seba, dočasná technologická nezamestnanosť je tutovka. Na ňu ale treba iné lieky, než je úplatok pre armádu nezamestnaných v podobe štedrej štátnej dávky (univerzálneho príjmu).
Slovenská ekonomika je aj vďaka hlúpej politike štátu (keď sa ľudia v chudobnejších regiónoch skladali na investičné stimuly automobilkám v bohatých regiónoch), koncentrovaná okolo jedného sektora. Aby evolúcia do ďalšieho ekonomického levelu bolela čo najmenej, treba flexibilitu. Sloboda v podnikaní a cenotvorbe zrýchli presun ľudí, tam kde ich treba viac. Vyrábanie rigidných cien v podobe minimálnej mzdy a štedrej podpory v nezamestnanosti spôsobí presný opak. Už včera sme mali zlepšiť podnikateľské prostredie a vymožiteľnosť práva, aby investovanie na Slovensku nebolo adrenalínovým športom, za ktorý si zahraniční odvážlivci pýtajú vysoké výnosy.
Alebo vôbec neprídu. Zamestnanci by sa nemali báť robotov, ale našich neschopných politikov.
Zdroj: Unicredit
Zdroj: Unicredit
Veštenie ďalšej krízy
Jeden podnikateľ v Nitre má informácie, že kríza príde už tento rok. Ako sa v poslednej dobe rozprávam s podnikateľmi, postrehol som, že viacerí nich sú presvedčení, že kríza je na spadnutie.
Krízonómia je moja obľúbený odbor, no ja toľko istoty nemám.
Pri veštení krízy, je okrem sledovania aktuálnych ekonomických indikátorov dobré mať aj vhodný model. Je užitočné rozlišovať medzí hospodárskym a finančným cyklom. Na rozdiely medzi nimi poukazuje ekonóm Claudio Borio, šéf menového a ekonomického oddelenia Bank for International Settlements.
Hospodársky cyklus je kratší, zvyčajne nemá viac ako desať rokov. Ekonomické spomalenie, keď klesá ekonomická aktivita a rastie nezamestnanosť, ešte nemusí znamenať ohrozenie finančného systému. Kým skoro každá finančná kríza vedie k recesii, nie každá recesia prináša krízu. Tú spôsobí zvyčajne vlna bankrotov naprieč celým sektorom ekonomiky, straty z ktorej potom zožerú vlastný kapitál bánk.
BIS
BIS
Finančný cyklus dobre popisujú reálne ceny nehnuteľností, množstvo súkromného dlhu v ekonomike alebo podiel zadlženosti domácnosti k HDP.
Tie bývajú vedľajším prejavom snahy centrálnej banky o stimuláciu nízkymi úrokmi, ktorá vyvolá rast zadlženia, honbu za výnosmi a epidémiu špekulácii. Tento roky, možno až dekády kumulujúci sa finančný odpad je potrebný na to, aby finančný systém po vhodnej iskre vzbĺkol v požiari finančnej krízy.
Finančná kríza má tendenciu výrazne prehĺbiť sprevádzajúcu ekonomickú recesiu a priniesť zlé ekonomické časy na dlhšie obdobie. Dno finančného cyklu zvyčajne charakterizuje nejaká zmena v politike centrálnych bánk alebo nastavení fungovania bankového systému. Bol to napríklad obrat v politikách centrálnych bánk vyspelého sveta v poslednej kríze, keď nulovými úrokmi zachraňovali banky a štáty.
vox.eu
vox.eu
Finančný cyklus v USA v poslednom polstoročí mal medzi vrcholmi približne 20 rokov. Podobnú priemernú dĺžku cyklu zadlžovania domácností zistil aj výskum v 12 krajinách EÚ.
vox.eu
vox.eu
Podľa tohto modelu súkromného dlhu, je v USA a európskom jadre na finančnú krízu dlhu ešte trochu priskoro.  Iba ak by tentokrát problémy začali v dlhoch štátov. To by sme ale hovorili o prasknutí matky všetkých bublín, na ktoré modely neexistujú.
Slovenský finančný cyklus
To finančný cyklus na Slovensku vyzerá dozretejšie. Od posledného vrcholu v zadĺžení nefinančného súkromného sektora v roku 1999 ubehlo presne dvadsať rokov.
Potom prišli zlyhané úvery a z nich domáca banková kríza. Banky boli po očistení a reprivatizácii začiatkom tisícročia extrémne opatrné, úvery drahé a domácnosti nezadlžené. Posledná finančná kríza preto zastihla sektor vo výbornej forme. U nás, na rozdiel od niektorých iných európskych krajín, nepriniesla finančný kolaps ani vrchol v zadlžovaní domácností, skôr krátku pauzu.
vox.eu
vox.eu
Pokrízová stimulácia ECB zlými peniazmi na Slovensku stimulovala niečo, čo by rástlo aj samo. Vďaka tomu tu máme dnes dokonalý kokteil na vznik finančných bublín. Vysoká cenová inflácia, nulový základný úrok a po spotrebe na dlh bažiace, finančne neskúsené obyvateľstvo. Naše domácnosti pijú z novej likvidity, čo sa do nich vojde a v zadlžovaní domácností sme v posledných rokoch jednoznační šampióni EÚ.
NBS
NBS
Deti hypotekárnej revolúcie
Optimista poukáže na fakt, že z hľadiska ukazovateľa podielu dlhu domácností na HDP sme stále na tom relatívne dobre, pod priemerom eurozóny. Ja odpoviem, že neporovnávajme postkomunistické hrušky s bohatými kapitalistickými jablkami. Zadlženosť slovenských domácností je už na najvyššej úrovni v regióne strednej a východnej Európy. Splátky na hypotékach nespláca HDP ale domácnosti. A tie sú stále chudobné. Slovenské domácnosti majú najnižšie úspory v podobe finančných aktív v celej EÚ. Pri splácaní dlhu sú závislé na neustávajúcom toku príjmu. Nemajú finančné rezervy a prechodnú nezamestnanosť si z dôvodu recesie nemôžu dovoliť.
Táto zraniteľnosť môže preklopiť ekonomické spomalenie do lokálnej finančnej krízy.
NBS
NBS
Zaujímavý je aj pohľad na podiel hypoték u domácností, ktorých príjem nedosahuje ani 60 % mediánu, až 14 % z nich má hypotéku. Chudobní ľudia citlivo zareagovali na hypotekárnu revolúciu v podobe klesajúcich úrokov. Európska centrálna banka ich novými peniazmi vlákala do 30 ročných dlhov a práve v tejto skupine obyvateľstva tuším najväčšie investičné chyby vyvolané manipuláciou úrokov. Slovami NBS:
„… aj keď je podiel domácností s úverom na bývanie stále relatívne nižší ako je priemer EÚ, jeho relatívne rozloženie medzi slovenské domácnosti je viac koncentrované v nízko príjmových domácnostiach, než je štandardom v EÚ. Porovnateľné relatívne rozloženie úverov na bývanie je napríklad ešte v Grécku, Maďarsku, Španielsku a Portugalsku. V absolútnom porovnaní je podiel slovenských domácností s príjmom do 60 % mediánu, a ktoré svoje bývanie financujú prostredníctvom úveru na bývanie, nielen najvyšší v rámci strednej a východnej Európy, ale je aj vyšší, ako napríklad v Nemecku, Rakúsku alebo Taliansku.
NBS
NBS
Veď to majú zafixované!“ nedá sa optimista. 98 % hypoték má úrokovú sadzbu zafixovanú na menej než na 5 rokov. Niekde v tomto období, by sa mohol slovenský finančný cyklus otočiť.
NBS
NBS
Podnikateľ z Nitry môže mať pravdu. Ja začnem finančnú krízu na Slovensku vyzerať rok-dva po počiatočnom raste úrokov. Potom sa ukáže, či aj táto revolúcia požerie svoje deti.
Nehnuteľnosti na Slovensku narástli v prvom štvrťroku 2019 medziročne  o 7 %.
Zo sveta
 „V kríze často spomínaný problém medzi nesúladom motivácií majiteľov a manažérov banky sa kedysi snažil riešiť inštitút zábezpeky v podobne dlhopisu viazaného na finančnú výkonnosť banky. Finančný riaditeľ a ostatní vrcholní predstavitelia banky museli zložiť niekoľkoročný plat ako záruku, ktorá prepadla v prípade, že sa banke prestalo dariť. Žiadne zlaté padáky ako dnes. V súčasnosti nepredstaviteľným je aj fakt, že budúci plat musel zložiť aj regulátor, ktorý mal na starosti finančnú inštitúciu. Aj on tak bol motivovaný na to, aby sledoval pôsobenie a finančné zdravie banky.“ povzdychol som si v Zlých peniazoch.
Ak sa banka dostane do stavu, že potrebuje záchranu štátom, za situáciu zodpovedný CEO by mal prísť o svoj čistý majetok a majetok svojho partnera/partnerky.“ hovorí dnes Warren Buffett. Škoda len, že v kríze potichu podporoval záchranu finančných pánd štátom.
Naozaj sa bojím toho, že demokracia dostala nápad riešiť všetky problémy tlačením peňazí. Viem, že toto nakoniec zlyhá.“  vystihol podstatu mojej knihy Zlé peniaze jeho parťák Charlie Munger.
Demonetizácia hotovosti v Indii neviedla ku štátom očakávanému presunu tamojšieho obyvateľstva do bankového systému. 900 dní po reforme ľudia používajú hotovosť rovnako ako pred touto štátom naordinovanou katastrofou.
Krypto-okienko
Podľa nedávneho prieskumu na americkej vzorke až 20 % amerických dospelých vo veku 18-35 rokov vlastní bitcoin.
V minulom čísle som písal o frakčnom krytí kryptomeny Tether. O deň neskôr vyšiel článok, v ktorom sa okrem iného píše že časť týchto rezerv (850 miliónov dolárov) sa napríklad používa aj na krytie chrbta kryptoburze Bitfinex. Podľa právnikov Tetheru by malo byť krytie tejto meny dolárovou hotovosťou a jej ekvivalentami niekde na úrovni 74 %.
Z ďalšej krypto-burzy Binance hacker v jednej transakcii ukradol 7 000 bitcoinov (40+mil. amerických dolárov). Pravidelné hacky krypto-búrz pripomínajú, prečo si netreba svoje kľúče ku krypto-menám nechávať u tretích strán.
Zaujímavá bola reakcia šéfa a zakladateľa Binance Changpeng Zhao. Ten sa po hacku začal zamýšľať nad tým, či by nebolo dobré za pomoci koordinácie ťažiarov vrátiť blockchain do minulosti a transakciu anulovať. Nápad s „reorganizáciou“ blockchainu po krátkom čase a údajnej konzultácii s autoritami v sektore odvrhol a ospravedlnil sa zaň.
Že ho to vôbec napadlo ale vyvolalo otázky, do akej miery je bitcoinový blockchain skutočne decentralizovaný a či Zhao vedel realisticky dosiahnuť potrebnú kapacitu na prepísanie údajne neprepísateľnej pravdy. Ak by to bola pravda, potom by mal bitcoin problém.
Tip na prednášku s diskusiou
V zlých peniazoch dochádza k reorganizácii pravdy na základe priania pár vyvolených na každodennej báze a takmer nik to už nerieši. Draghi sa rozhodne a v systéme vznikne za tri roky v rámci QE 2,6 bilióna nových eur. Changpeng Zhao si nevie zobrať späť ani svojich 40 miliónov. Aj preto považujem novú, súkromnú, decentralizovanú peňažnú databázu v podobe kryptomien za najdôležitejší monetárny míľnik od zrušenia zlatého krytia. O tom ako zmenia svet peňazí a ako je ich možné využiť vo finančnej sebaobrane prídem porozprávať v stredu o 18:00 v Bratislave (Campus Cowork) na akciu  Vzostup kryptomien a zánik monopolu peňazí, ktorú organizuje Fumbi.Network. Ak vás téma zaujíma príďte diskutovať, bude tam na to priestor. Vstup je voľný.  
Juraj Karpiš
Koľko priemerne denne pracujete vy? Mne osobne nevadí, že pracujem viac než paviány. V čase záplavy robotov a strachu zo všeobecnej umelej inteligencie mi skôr vadí, že musím ako ovca nosiť štátnym orgánom fyzické výpisy z ich vlastných registrov. Na vaše komentáre, pripomienky a tipy sa teším na newsletter@jurajkarpis.com. Ak chcete podporiť vychádzanie tohto newslettera, môžete tak spraviť tu.
Did you enjoy this issue?
Zlé peniaze, dobrý život

Juraj Karpiš o peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

If you don't want these updates anymore, please unsubscribe here
If you were forwarded this newsletter and you like it, you can subscribe here
Powered by Revue