View profile

Recesia za dverami, krízu (zatiaľ) nevidno - Issue #77

Zlé peniaze, dobrý život
Recesia za dverami, krízu (zatiaľ) nevidno - Issue #77
By Zlé peniaze, dobrý život • Issue #77 • View online

Chvíľu som nedal pozor a skoro mi ušla slovenská kríza. Posledné týždne som viac písal ako čítal. Vo voľnom čase radšej bicykloval, než surfoval slovenské internety. Po pár telefonátoch a dotazoch od znepokojených známych, som nakoniec predsa len nahliadol do slovenských médií.
Pic by Daemon
Pic by Daemon
Slovenská brzda
Slovenská ekonomika pribrzďuje. Kým v prvom štvrťroku 2019 HDP medziročne narástol o 3,7 % v druhom už len o 1,9 %.
Spomalenie slovenskej ekonomiky nemôže byť pre tých, ktorí dávajú posledný rok pozor, prekvapivé. Nejde o správu, kvôli ktorej by som mal zosadať z bicykla. Naopak, šokujúce by bolo, keby nespomalila. Veď Nemecko ušlo definícii recesie (dva po sebe nasledujúce štvrťroky poklesu HDP) už koncom minulého roka len o chlp. Taliansko do nej padlo.
Výroba áut v Nemecku od začiatku roka skolabovala na hodnoty naposledy videné v katastrofickom roku 2009.
V Číne kolabujú tieňové banky. Vo svete zúri Trump a jeho obchodná vojna. Slovensko je montážna dielňa krajín jadra EÚ a sme automobiloví majstri sveta. Asi si nebudeme len tak ďalej, veselo šliapať v stagnujúcej eurozóne s miznúcim dopytom po autách.
Rozdiel medzi recesiou a krízou
Čo ma ale prekvapilo, je ako sa v našich médiách pletie ekonomické spomalenie s krízou.
Napríklad:  „Máme očakávať krízu? Pravdepodobnosť krízy, keď ju definujeme ako dva za sebou nasledujúce štvrťroky s prepadom HDP, sa po posledných správach určite zvyšuje. Technicky, keď Nemecko dosiahne ďalší pokles v 3. štvrťroku, tak už je v recesii. Eurozóna ako celok je zatiaľ mimo toho.
Laikom zostala po poslednej kombinácii ekonomického prepadu s finančnou krízou kopa podmienených sebaobranných finančných reflexov. Ľudia zvyčajne nemajú čas a chuť študovať rozdiel medzi hospodárskym a finančným cyklom, medzi ekonomickou recesiou a finančnou krízou.
Rozlišovanie medzi nimi je napriek tomu užitočné. Nie každá recesia prejde do krízy. Na finančnú krízu treba zlé peniaze a hromadu nesplácaného dlhu, ktorý potopí finančný sektor prípadne aj štát. Je to podobný rozdiel ako medzi defektom a ukradnutým bicyklom. Vo oboch prípadoch síce človek na chvíľu dojazdil, no nie je to to isté. V recesii, ktorej sa čas od času nevyhne žiadna ekonomika, si niektorí ľudia musia hľadať novú prácu. V kríze hrozí všetkým strata časti úspor defaultmi a vyvlastnením. 
Zdroj: propaganda amerického Fedu
Zdroj: propaganda amerického Fedu
Inak všimli ste si, ako sa z veštenia krízy stal mainstreamový šport? Kde len plánovači v centrálnych bankách spravili chybu? Od štvrtka začína Woodstock centrálnych bankárov v americkom Jackson Hole, tak si to tam hádam prediskutujú. Tipnem si, že riešením bude viac zlých peňazí za ešte nižšie úroky.
Krízová hliadka – už tam budem?
Ide teda kríza?
Pred 10timi mesiacmi, som dal krízovému „boľševikovi“ rok-dva. Nie že by to niekto vedel skutočne predpovedať, len pocitovo. Vo videu spomínam ukazovatele, ktoré pri vyhliadaní krízy sledujem.
Zdroj: Bloomberg
Zdroj: Bloomberg
Úroky na 30 ročnom americkom dlhu klesli na historické minimá, dlhopisové trhy vidia v budúcnosti ekonomickú slabosť. Úroky na krátkom dlhu sú vyššie ako úroky na desať a viacročných dlhopisoch. Pokles výnosov dlhého dlhu viedol k preklopeniu dlhopisových kriviek mnohých krajín. K inverzii sa blíži aj môj obľúbený ukazovateľ rozdiel 10 a 2 ročných amerických dlhopisov. Inverzia dlhopisovej krivky bola v minulosti dobrým indikátorom prichádzajúcej recesie (na grafe vyznačené ako sivé plochy).
Dnes možno proti tomuto indikátoru namietnuť, že centrálne banky po poslednej kríze masívne manipulujú už aj dlhé dlhopisy. Výnosy naprieč celou dlhopisovou krivkou preto už len ťažko možno považovať za trhové ceny. Je otázne, koľko signálu v tomto šume centrálnych bánk ešte možno nájsť.
Ak by sa z recesie kľuvala kríza rástlo by ale aj napätie vo finančnom sektore. Tam však stres zatiaľ nevidno. Rozdiel v úročení peňazí na medzibankovom trhu a na krátkych amerických štátnych dlhopisoch (TED spread) je stále nízky. Napätie zatiaľ nevidno ani na európskom medzibankovom trhu, tam je skôr prebytok likvidity.
Niektorí maľujú krízového čerta na stenu grafmi cien akcií európskych bánk. Za extrémne nízke ceny akcií európskych bánk by som ale skôr než krízu za dverami vinil fakt, že bankovníctvo v Európe je dnes zlý biznis. Po tom ako ich počas krízy štát zachránil pred kapitalistickým peklom im centrálna banka nielen púšťa žilou cez záporné úroky, ale ešte predpísala aj viac vlastného kapitálu. Jedno euro vlastného kapitálu banky tak v Európe prináša polovicu zisku než pred krízou.
A čo likvidácia Deutsche Bank? Viem, sám som ju minule spomínal. V jej skrini je množstvo rádioaktívneho odpadu, ktorý zrejme môže spustiť reťazovú reakciu. Opäť ale nejde o novinku. Že táto bank je mŕtva sa vie dávno. Zombie giganta sa snažia pochovať bez toho, že by pritom do hrobu poslali aj iné európske finančné inštitúcie už niekoľko rokov. Chýba mi tu faktor prekvapenia.
Zhrnutie: recesia je za dverami, krízu ale zatiaľ v dátach nevidím.
Ak sa to zmení, budem vás na tomto mieste informovať.
Keď je nulový úrok na zlate výhodný
Pozorný čitateľ si všimol, že som z krízových indikátorov vynechal zlato. „Zlato odstrelilo dlhoročný nepriepustný dekel v podobe ceny 1350 dolárov za uncu…“ napísal som minule. Dekel je ešte vo vzduchu a zlato v eurách dokonca siahalo na historické maximá.
Zlato je zlým svedomím centrálnych bankárov. Jeho rastúcu cenu by som ale v tejto fáze tiež ešte neinterpretoval ako stratu dôvery vo finančný sektor a jednoznačný signál blížiacej sa finančný krízy. Zlato rástlo ruka v ruke so štátnymi dlhopismi, kam sa utekala schovať kúpna sila bohatých.
Dlhopisy sú dnes už také drahé, že takmer u všetkých vyspelých krajín majú negatívny úrok – až 43 % štátnych dlhopisov mimo USA má negatívny úrok. Prvý krát je pod nulou celá nemecká dlhopisová krivka. UBS bude od novembra pýtať od klientov, ktorí si do banky vložia viac ako 2 milióny švajčiarskych frankov záporný úrok 0,75 %. 
Nulový úrok zlata je vo svete finančnej represie, manických centrálnych bánk a záporných úrokov zrazu výhodou. 
Že panické nákupy zlata z dôvodu očakávania konca finančného systému ešte zďaleka nezačali ilustruje aj fakt, že dopyt narástol najme po papierovom zlate v podobe finančných nástrojov (futurity, ETFká) kým predajcovia fyzického zlata napriek prudko rastúcej cene zvýšený dopyt po minciach či zliatkoch v posledných mesiacoch nezaznamenali.
Ako na zlato
Zaujímavé je, že na rozdiel od klasického supermarketu ľudia pri finančných aktívach alebo zlate nemajú radi zľavy. Naopak smelo nakupujeme, keď je draho. Ani pri nákupe zlata ale netreba podľahnúť emóciám strachu a chamtivosti. Zlatý dekel zatiaľ neopustil Zem, skôr či neskôr zase na čas vyhrá gravitácia. Ak sa človek ponáhľa za zdanlivo utekajúcim vlakom, môže nakúpiť rýchlo, draho a zle.
Časť kúpnej sily sporím v zlate od roku 2004. Zlato bolo posledných 6 rokov vo výpredaji. Približne rok dozadu som mal pocit, že by sa to mohlo zmeniť. Začal som s prieskumom lokálneho trhu a prípravou komplexného sprievodcu ochrany kúpnej sily za pomoci zlata. Zlato na mňa síce nepočkalo, no obsah je už takmer hotový a pracujeme na finalizácii. Ak máte o kurz „Ako na zlato“ záujem, sledujte ďalšie vydania tohto newslettera. Medzitým mi môžete dať vedieť v tomto formulári, či by ste preferovali formu online kurzu (lacnejšie) alebo skupinového, poldenného seminára (drahšie).
Inflačná hliadka
Európska centrálna banka, Fed, Bank of England, Bank of Japan, Austrália, Nový Zéland, Brazília, Rusko, India, Čína, Hong Kong, Južná Kórea, Indonézia, Juhoafrická republika, Turecko - všetci uvoľňujú monetárnu politiku.
Zdroj: Twitter Charlie Bilello
Zdroj: Twitter Charlie Bilello
Globálna záplava zlých peňazí. Nemožno sa čudovať, že sa zlatu za posledných 20 rokov darilo omnoho lepšie, ako akciám Berkshire Hathaway legendárneho investora Warrena Buffetta.
Okrem cien akcií a dlhopisov nové zlé peniaze už dvíhajú aj ceny spotrebných statkov. Jadrová cenová inflácia v USA prekvapila a stúpla na 2,2 % namiesto očakávaných 2,1 %. Index spotrebiteľských cien je na 1,8 %. A to americký Fed akurát práve (prvý krát od decembra 2008) znížil základný úrok o 0,25 % do pásma 2,00 – 2,25 %. Pritom ceny amerických akcií boli na historických maximách.
Zaujímavým lokálnym vývojom je, že kým slovenská ekonomika spomaľuje, strata kúpnej sily našich eur naopak zrýchľuje. Medziročná cenová inflácia už dosahuje 2,9 %. Podarí sa Európskej centrálnej banke dostať Slovensko do stagflácie? Môj tip je, že by im to mohlo vyjsť.
Zdroj: NBS
Zdroj: NBS
Príbeh dvoch storočných dlhopisov
Hroziaca recesia a výnosové suchoty nafúkli aj cenu storočného štátneho dlhopisu Rakúska. Pokles úrokov v poslednom roku umocnený dlhou dobou splatnosti viedol k tomu, že jeho cena vzrástla v priebehu roka na takmer dvojnásobok.
Netreba zabúdať, že rovnako rýchlo to môže ísť aj dole, ak úroky začnú opäť rásť. Ako v Argentíne.
Aj tam vydali v lete 2017 storočný štátny dlhopis. Neveriacky som vtedy krútil hlavou:
Investori si (opäť) idú za akýmkoľvek výnosom nohy zlámať. Chronický neplatič a …i - Argentína predala 100 ročné štátne dlhopisy za 2,75 miliardy dolárov. Dopyt prekvapil. Bol trikrát väčší než emisia. Rok po ukončení reštrukturalizácie štátneho dlhu trhajú vláde z ruky 100 ročné dlhopisy, aby financovali jej deficit 4,2 % HDP. V histórii krajiny pritom len ťažko nájdete obdobie 20 rokov bez defaultu.
Dva roky neskôr voľby v krajine opäť oživili strach z defaultu. Tieto dlhopisy sa dnes predávajú za 55-60 centov za jeden dolár dlhu. Argentínsky akciový trh tiež zažíva krušné časy. V amerických dolároch padol za jediný deň o neuveriteľných 48 %.
Záznam prednášky „Vegánsky pôst – The Good, the Bad and the Ugly“
A predsa mám v tomto čísle aj niečo pre čitateľov, ktorých ekonomické taľafatky a finančné drámy nezaujímajú. Oddýchnuť si môžete pri zázname mojej prednášky o tom, čo ma naučili vegánske pôsty. Tu je intro:
Biohacking meetup: Vegánsky pôst (upútavka)
Biohacking meetup: Vegánsky pôst (upútavka)
Na tomto linku je celý záznam. Je síce platený, ale ak použijete kupón „zlepeniaze“, tak to máte po prejdení check-outom zadarmo.
Narozprával som tam toho veľa. Hlavné posolstvo ale je, že menej je viac. Dáta z mojich pôstov hovoria, že občasný hlad a kalorický deficit sú dôležitejšie, než vycibrené pomery makro-nutrientov a religiózne dodržiavané extrémnych jedálničkov.
Prednášku som mal v Paralelnej Polis Bratislava, ktorú rozbiehal aj Juraj Bednár. Ten práve vydáva knihu o slobode, podnikaní a hackingu s názvom Hackni sa! Ešte stále na ňu beží crowdfunding, do ktorého sa môžete zapojiť a vyskúšať si pri tom prácu s kryptomenami.
Juraj Karpiš
Keď už máte vonku krypto-peňaženku - kryptomeny, ale aj zlé peniaze na podporu vychádzania tohto newslettera môžete poslať aj mne. Vidíte alebo cítite prichádzať krízu? Napíšte mi. Komentáre, pripomienky či vaše tipy si rád prečítam na adrese newsletter@jurajkarpis.com.
Did you enjoy this issue?
Zlé peniaze, dobrý život

Juraj Karpiš o peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

If you don't want these updates anymore, please unsubscribe here.
If you were forwarded this newsletter and you like it, you can subscribe here.
Powered by Revue