Nové média v podobe sociálnych sietí decentralizovali prístup ku kľúčovým informáciám a umožnili väčšiu variabilitu ich interpretácie rádovo väčšiemu množstvu ľudí. Áno, sú z toho aj rôzne paškvily, keď si ľudia z mixu voľne dostupných informácií, bludov a vlastných predsudkov posplietajú podivné konštrukcie. Tie sa potom stanú ich väzením, v ktorom ich facká realita.
No ani počítače nehodíme do koša len preto, že sa na nich dajú hrať hry a pozerať porno. Na druhej strane tejto distribúcie sú diamanty. Komplexnejšie, kompetentnejšie a rýchlejšie analýzy, než sme mali kedykoľvek v histórii k dispozícií. Zadarmo pre kohokoľvek s prístupom na slobodný internet a znalosťou cudzích jazykov.
V jednom majú ale tradičné médiá stále výhodu. Platia živých novinárov, ktorí by mohli informácie nielen zbierať, ale aj ich aktívne dobíjať napríklad zo zástupcov štátu. Namiesto elitárskej stigmatizácie ľudí, ktorí sa nákupmi úplne prirodzene snažia poistiť voči zlým scenárom, by sa možno mohli pýtať zodpovedných v štáte, či a aký majú plán. Či je dostatok ochranných odevov pre zdravotníkov, ako plánujú nafúknuť kapacity jednotiek intenzívnej starostlivosti (netreba radšej namiesto 13. dôchodkov dokúpiť umelé ventilácie?), či už bežia programy tréningu krízových situácii, kedy začne plošné testovanie rizikových osôb, kedy začne náhodné testovanie populácie, aby sa odhalili skryté centrá nákazy, kedy bude vhodný čas zakázať hromadné podujatia a podobne.