Recesia 2020/Pandémia? - Issue #81

Pred tou ďalšou finančnou krízou som mal veľké plány. Toto natočiť, tamto dopísať, hento zverejniť. Však je čas, ekonomika síce už vyše roka spomaľuje, no finančné trhy si ešte fičia na nových zlých peniazoch, od začiatku roku 2019 opäť vstrekovaných do systému. Všetko stíham, pohoda.

Možno nie. Možno to už všetko nestihnem. Prekvapil ma vírus, ktorý má potenciál ekonomické čistenie výrazne zrýchliť, v tom horšom prípade dá toto ochorenie výrazu likvidácia ekonomicky neudržateľných projektov úplne nový rozmer.

Aj keby sa zajtra našla vakcína, škody sú už dnes obrovské. Čínska ekonomika bola mŕtva už pred novým koronavírom. „Spustí Čína celosvetovú recesiu?“ spýtal som sa pred rokom. Francúzska a Talianska ekonomika sa scvrkávali už v poslednom štvrťroku 2019 (HDP -0,1 % resp. -0,3 % medziročne), ešte pred epidémiou. Teraz sa na týždne Čína z veľkej časti úplne zastavila. Výpadok tamojšej produkcie a dopytu bude v nasledujúcich mesiacoch, ak nie rokoch, bolieť v ekonomikách po celom svete. To je optimistický scenár. Ak sa pekne, po čínsky, zavrú aj európska a americká ekonomika ideme do scenárov, o ktorých zatiaľ nechcem ani špekulovať.

V deň, keď už aj skostnatelá a pomalá Svetová zdravotnícka organizácia posunula globálny stupeň rizika na „veľmi vysoký“ (vyššie sa už nedá) sa odvážim vyjsť zo skrine aj takto verejne: koronavírus považujem za vážnu hrozbu pre našu spoločnosť.

Zatiaľ som nevidel dobré protiargumenty. A neviem sa ich dočkať.

Prehlásenia typu „zomierajú len starí“ alebo „mám dobrú imunitu“ mi nepreposielajte. Prídu mi tragikomické. Nemajú títo ľudia rodičov? Starých rodičov? Známych? Ľudia nad 70 majú podľa doterajších čísel s vírusom podobné šance, ako pri ruskej rulete. Aj pre mladých je COVID19 5 krát nebezpečnejší ako base jumping. Je to 10-100 krát horšie než chrípka, na ktorú máme navyše aj očkovanie. Šíria to aj ľudia, ktorí ešte nemajú zjavné symptómy.

Nepanikárim. Robím freediving. My nie sme adrenalínoví športovci, ako base jumperi alebo rally pretekári, inštinktívne reagujúci na aktuálne tep zvyšujúce hrozby. Freediver sa dožije vyššieho veku, iba ak správne pracuje práve s neviditeľným, abstraktným rizikom, ktoré človek neprecíti na vlastnej husej koži. Možno aj preto som mal doteraz, kým tu ešte nevidno žiadnych chorých, z nového koronavírusu viac rešpektu, než moje okolie.

Z čoho mám hlavnú obavu a na čo sa dá (čiastočne) nachystať, sú sekundárne zdravotné, ekonomické a spoločenské efekty nakazenia väčšej časti populácie. Zlyhanie infraštruktúry. Zdravotníctvo nám poriadne nefunguje už dnes, nieto keď ho zahltia tisíce vysoko infekčných pacientov. Stanné právo a v mestských karanténach zmrazené stovky miliónov obyvateľstva v Číne. Desaťtisíce v karanténe v mestách v Taliansku. Prajem veľa šťastia ľuďom s dobrou imunitou, ktorí sa vybúrajú na aute /budú mať komplikovaný pôrod/dostanú infarkt práve vtedy, keď budú všetky jednotky intenzívnej starostlivosti obsadené umierajúcimi starými ľuďmi na umelej pľúcnej ventilácii. 

Čo s tým? Dávať pozor na svoje zdravie, vyhýbať sa potenciálnym zdrojom nákazy a zabezpečiť si základné potraviny na mesiac, dva.

Základné potraviny a núdzové potreby pre prípad karantény a zlyhania zásobovania je lepšie nakúpiť, kým sa ešte skutočne nepanikári. Nemusíte potom stáť radu s množstvom iných ľudí, z ktorých niektorí môžu byť nakazení. Zároveň pomôžete vyslať signál dodávateľskými kanálmi podnikateľom, čo sú momentálne priority, do ktorých majú investovať svoje zdroje a pozornosť. Postupným nakupovaním zásob pre prípad zlyhania infraštruktúry sa rozloží záťaž systému a zníži pravdepodobnosť jeho zlyhania. Rastúce ceny povedú k automatickej racionalizácii spotreby a stimulácii podnikateľov k zvýšenej produkcii.

„Kľúčová otázka teraz znie, či sa vírusu podarí opustiť Čínu.“ napísal som si do rozpísaného newslettera 7.2.2020. Áno, tak dlho už píšem toto vydanie.

Posledné dva mesiace mám často pocit, aký som na Slovensku zažíval v rokoch 2007 a 2008. Takmer nik tu nerieši, aké závažné veci sa momentálne dejú vo svete. Tvárime sa, akoby sa nás to netýkalo.

Keď som videl zábery z Číny, panikáriacich komunistov stavajúcich „nemocnice“ -  skôr tábory na koncentráciu infikovaných - rýchlejšie ako sa stavajú stany na hudobných festivaloch, pochopil som, že je zle. Čínske vládne lietadlo prišlo na zaprdené Slovensko po ochranné zdravotnícke pomôcky?

Komunista nepanikári, komunista zatĺka. Teda kým nie je naozaj zle.

Vraj je to mediálna bublina, opakovali mi bezstarostní známi, ktorým som na nos vešal moje znepokojenie. Áno, je to bublina. Bublina, ktorú vytvorili tradičné médiá okolo nič netušiacich ľudí.

21.2. som si na Twitteri prečítal, že v Taliansku je prvý prípad komunitného šírenia, nie len obyčajný čínsky import z centra nákazy. V tradičných médiách nič. To znamenalo postup do ďalšieho levelu epidémie. Moja otázka zo začiatku mesiaca bola zodpovedaná kladne, nebolo už na čo čakať.

Nové média v podobe sociálnych sietí decentralizovali prístup ku kľúčovým informáciám a umožnili väčšiu variabilitu ich interpretácie rádovo väčšiemu množstvu ľudí. Áno, sú z toho aj rôzne paškvily, keď si ľudia z mixu voľne dostupných informácií, bludov a vlastných predsudkov posplietajú podivné konštrukcie. Tie sa potom stanú ich väzením, v ktorom ich facká realita.

No ani počítače nehodíme do koša len preto, že sa na nich dajú hrať hry a pozerať porno. Na druhej strane tejto distribúcie sú diamanty. Komplexnejšie, kompetentnejšie a rýchlejšie analýzy, než sme mali kedykoľvek v histórii k dispozícií. Zadarmo pre kohokoľvek s prístupom na slobodný internet a znalosťou cudzích jazykov. 

V jednom majú ale tradičné médiá stále výhodu. Platia živých novinárov, ktorí by mohli informácie nielen zbierať, ale aj ich aktívne dobíjať napríklad zo zástupcov štátu. Namiesto elitárskej stigmatizácie ľudí, ktorí sa nákupmi úplne prirodzene snažia poistiť voči zlým scenárom, by sa možno mohli pýtať zodpovedných v štáte, či a aký majú plán. Či je dostatok ochranných odevov pre zdravotníkov, ako plánujú nafúknuť kapacity jednotiek intenzívnej starostlivosti (netreba radšej namiesto 13. dôchodkov dokúpiť umelé ventilácie?), či už bežia programy tréningu krízových situácii, kedy začne plošné testovanie rizikových osôb, kedy začne náhodné testovanie populácie, aby sa odhalili skryté centrá nákazy, kedy bude vhodný čas zakázať hromadné podujatia a podobne.

Krátko po vypuknutí nákazy čínsky regulátor zakázal akcionárom, ktorí držia viac než 5% podiel, predávať nasledujúcich 6 mesiacov akcie. Hovorí sa aj o zákaze predajov na krátko.

Je to ako zastreliť z okna poštára, lebo človek tuší, že nesie zlé správy. Skúšali to aj americkí úradníci počas finančnej krízy v septembri 2008. Akcie finančných spoločností, ktorých predaje na krátko zakázali, sa počas doby trvania zákazu prepadli o tretinu.

Pomôže to podobne, ako pomohlo zatknutie čínskeho lekára za šírenie poplašných správ v meste Wuhan, ktorý pred koronavírusom varoval kolegov ešte v decembri 2019. Mnohí ľudia považujú pôsobenie štátu ako nutnú podmienku prekonania informačnej asymetrie, ktorá je prítomná v mnohých oblastiach spoločenského života. To je teória. V praxi čínsky štát potláčal trhové signály varujúce pred rýchlo šíriacou sa nákazou. Doktor Li z čínskeho Wuhanu si pri svojej praxi všimol podivné symptómy ním ošetrovaných pacientov a snažil sa ešte  varovať ostatných lekárov. Čínska polícia ho zatkla a obvinila zo šírenia poplašných správ a narúšania verejného poriadku. Doktorov a iných ľudí, ktorí sa snažili ostatných varovať, čínsky štát minimálne tri týždne zastrašoval, kriminalizoval, niektorých dokonca zavrel do basy. Štát ututlávaním informácii a klamaním vlastným občanom zabránil okamžitej reakcii na rastúcu hrozbu a zvýšil tak množstvo obetí ochorenia aj pravdepodobnosť jeho prechodu do pandémie. Li Wenliang nakoniec na vírus sám ochorel, rovnako ako jeho rodičia a neskôr na jeho následky zomrel.

Na druhej strane je zaujímavé sledovať, ako trh prichádza s riešeniami ako prekonať informačnú asymetriu v   prostredí vysokého rizika nákazy. Na dodacom lístku donášky jedla v Pekingu je uvedená a podpísaná telesná teplota kuchára, baliča a kuriéra, ktorí s jedlom prišli do styku. Ako poznamenal Balaji S. Srinivasan upgrade tohto riešenia v podobe vyššej dôveryhodnosti by bola ešte možnosť nahliadnuť do cloudu dát z Oura prsteňa týchto ľudí a overiť vývoj ich telesnej teploty v čase. Ak sa nový koronavírus rozšíri na celý svet, Oura vlastní potenciálne extrémne cenný tok dát o zdravotnom stave svojich klientov v reálnom čase.

Nebojte sa. Mierne vyššiu telesnú teplotu v nedeľu nemal na svedomí koronavírus ale skialpinizmus (a áno, tento odsek som písal ešte 2. februára).

Ak chcete pochopiť, prečo je vo veľkých, štátnych štruktúrach slabá spätná väzba a z nej vyplývajúca pomalosť, skostnatenosť  a strata informačných signálu prečítajte si výbornú knihu kolegu Róberta Chovanculiaka Pokrok bez povolenia. Dozviete sa ako trhy riešia zlyhania štátu z množstva zaujímavých prípadových štúdií.

V USA obvinili šesť zamestnancov banky JPMorgan Chase a pripravujú obvinenie samotnej banky. Zamestnanci mali dekády zadávať a následne rušiť obchodné príkazy (Spoofing) aby manipulovali cenu striebra a zlata v prospech svojho zamestnávateľa alebo klientskych hedžových fondov. JPMorgan sa už v roku 2015 priznala ku konšpirácii, v ktorej s ostatnými bankami manipulovali kurz eura a dolára, za čo táto banka zaplatila pokutu 550 miliónov dolárov. Podľa šéfa banky Jamie Dimona je bitcoin podvod.

Zverejnením portfólia dlhopisov Európskej centrálnej banky sa potvrdili špekulácie z konca minulého roka, že ECB skúpila za novovytvorené eurá v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania všetky tranže jumbo dlhopisu na financovanie nákupu spoločnosti Tiffany & Co. spoločnosťou LVMH Moët Hennessy – Louis Vuitton SE najbohatšieho Francúza Bernarda Arnaulta. Zlé peniaze sú ako opitý Jánošík, ktorý berie chudobným a dáva bohatým. Luxus za zlé peniaze býva sprievodným prejavom neskorých fáz cyklu.

Taliani vymierajú a nemôže za to COVID19. Pôvodná populácia Talianska klesá piaty rok v rade, keď počet úmrtí v roku 2019 presiahol počet narodených o takmer 212 tisíc.

Niektorým príde periodicita tohto newsletttera nedostatočná. Chceli by viac. Postupné znižovanie frekvencie si uvedomujem, no píšem aj iné veci (dočkáte sa, veď to musím stihnúť pred tou ďalšou krízou) a mám aj iné projekty. Čo sa deje ale musím sledovať stále, či newsletter píšem alebo nie. Materiálu tak každým dňom pribúda, postrehov je tiež dosť. Na písanie súvislého textu ale chcem mať pokoj v duši. Dosť bolo výhovoriek. Riešením tejto dilemy je nová experimentálna forma: „zpdz skratka“, ktorú môže odoberať ten, komu je málo. Každý pracovný deň zverejňujem jeden graf, video alebo postreh k téme „Ako prežiť zlé peniaze a dobrý život“. Dávam to na moju Facebook stránku, Instagram a Linkedin. Ak nie ste na sociálnych sieťach, skratku môžete čítať u mňa na stránke jurajkarpis.com. V newsletteri pokračujem ďalej, len už som si istý, že týždenník z toho asi nebude.

 

Juraj Karpiš

Pomôž si človeče, aj štát ti pomôže. Do (dúfam) veselšieho ďalšieho vydania vám prajem všetko dobré. Na vaše otázky, komentáre a tipy sa aj naďalej teším na newslsetter@jurajkarpis.com. Zlé peniaze, dobrý život môžete podporiť tu.