QE a Posledná krv / 20 rokov si idú svoje/ Repo šok / Krypto a zlato v korekcii - Issue #78

Pozornosť ma na chvíľu opustila, tak som koleno švihom napichol do tvrdého výrastku z na zemi ležiaceho suchára. Tvár mi zalial studený pot, koleno krv. V nohách sme mali po krkahájoch ubehnutých 15 kilometrov. V tom čase už opustené, naivne optimistické plány spôsobili, že bolo ešte treba dobehnúť 7 kilometrov po trestajúcej, nudnej asfaltke.

„Načo je to dobré?“ hundrala nasratá hlava „Kríza stredného veku? Bežec z teba aj tak nikdy nebude. Je ti toto utrpenie treba?“

Pohyb má zjavné pozitívne účinky na telo (dokonca ešte aj u rakovinových pacientov). Každé takéto vypätie, ho núti adaptovať sa, inak neustále stráca svoje schopnosti a slabne.

Ale potrebuje to najmä moja duša. Po ťažkom behu, náročnom prechode, alebo hraničnom ponore som pokojnejší, vyrovnanejší a vďačnejší za všetko, čím ma život obdaril. Vidím a cítim viac. Liečba kvapkami fyzického utrpenia ma vracia na Zem (uzemňuje). Robí zo mňa lepšieho človeka.

O štyri dni neskôr som na kopci, len v trenkách a polobosý na čerstvo-napadanom snehu premýšľal, či som si to tričko predsa len nemal zobrať.

Aj tu samozrejme platí: „Všetko s mierou.“ Fyzická nepohoda môže byť liekom psychického utrpenia no zriedkakedy býva jeho riešením. Nezmyselnú prácu alebo toxický vzťah nevyrieši, ani keď človek zabehnem ultra-maratón na Sahare. Pri odkladaní skutočného riešenia problému sa aj zdanlivo zdravý beh môže stať len inou formou chodenia do krčmy.

Oproti naším predkom väčšina zdravých ľudí v bohatej spoločnosti trpí chronickým nedostatkom fyzického utrpenia a nepohody. Túto depriváciu a jej následky najlepšie popísal starý námorník Yrvind:

„Mnoho ľudí nerozumie životu. Myslia si, že pohodlie je šťastie, ale bohužiaľ tento druh šťastia funguje iba v krátkodobom horizonte, pretože podobne ako užívanie drog alebo nakupovanie na splátky, spaľuje energiu určenú pre ich budúci blahobyt. Tí, ktorí si vychutnávajú pohodlie bez námahy, majú neustále nedostatok energie. Strácajú silu, stávajú sa lenivejšími a tučnejšími, majú horšie zdravie a ľahko sa nudia. Ak sa chcete cítiť dobre, je lepšie začať s cvičením než kúpiť mäkšiu posteľ. Oddych znižuje vašu úroveň energie. Len za pomoci míňania energie dokáže človek vytvoriť novú energiu a je to práve dostatok energie, ktorý nás robí šťastnými a zdravými. Tento omyl vedie k tomu, že mnohí ľudia vyplytvajú veľkú časť svojho života honbou za väčším pohodlím. Moderný človek vyžaduje čoraz viac a viac pohodlia doma aj v aute. Aj námorníci chcú vo svojich plavidlách viac pohodlia, ale komfort nemožno kombinovať s jednoduchosťou. A keď život nie je jednoduchý, tak sa z neho vytratí aj krása aj radosť.“

Amen.

Štátnym ekonómom sa nepozdávajú trhové ceny a výkon ekonomiky. Nedokážu si sedieť na rukách a po krátkej pauze bez aktívnej stimulácie sa opäť snažia ekonomiku intenzívnejšie manažovať cez štátne peniaze a centrálnu banku.

Prvá zasadala Európska centrálna banka. Sľúbila od novembra nové kolo kvantitatívneho uvoľňovania v objeme 20 miliárd novovytvorených eur mesačne. Tentokrát s otvoreným koncom. Okrem toho znížila depozitný úrok pre komerčné banky z - 0,4 na - 0,5 %. Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť, že už aj menší vkladatelia budú v bankách platiť za to, že si tam uložia peniaze. Fínsky regulátor predvídavo skúma, či je prenos tejto dane uvalenej ECB na vkladateľov legálny.

ECB znížila depozitnú sadzbu na -0,4 % už v roku 2014. Vtedy praskli nervy najmä nemeckým bankám, ktoré si začali vo väčšej miere svoje rezervy meniť na hotovosť. ECB sa preto preventívne rozhodla po novom za záporné úroky banky odškodňovať. Podobne ako keď mi štát berie daň z pridanej hodnoty, aby mi dal prídavky na deti a iné obedy zadarmo. 

Apropo obedy zadarmo. Viete čo je TNSTAAFL ? Základ ekonomického zmýšľania zhrnutý v prísloví: „There ain’t no such thing as a free lunch“. Vďaka obedom zadarmo naordinovaných slovenskou vládou akurát prebieha celonárodné vzdelávanie tejto základnej ekonomickej lekcie a to nielen detí, ale najmä ich učiteľov, rodičov a zamestnancov škôl. 

Čo povedal na zasadanie ECB Donald?

Ekonomika eurozóny nevydržala bez kvantitatívneho uvoľňovania ani jeden celý rok (presne 9 mesiacov). Takmer 8 600 nových eur na každého obyvateľa eurozóny vyrobených v poslednom QE nestačilo. Nové kolo poukazuje na bezradnosť európskych predstaviteľov. 11 rokov po kríze stále nevedia čo si bez monetárnych ilúzii počať. Problémom v Eurozóne však nie sú vysoké úroky, ale nízka produktivita. Tej novovytvorené eurá pomôžu podobne, ako zapálený zub vyliečia lieky proti bolesti.

Monetárne tabletky situáciu zhoršujú, keďže odďaľujú potrebné reformy. Politici ich nerobia, lebo nemusia. Ešte aj Taliansko, ktoré v roku 2011 takmer zbankrotovalo, vyzerá vďaka ilúziám z ECB ako vzorný fiškálny žiak. Výsledkom závislosti na monetárnych drogách je najslabšie ekonomické oživenie eurozóny od druhej svetovej vojny.

Rozhodnutie ECB ísť do ďalšieho kola QE ani zďaleka nebolo jednohlasné. Boli proti nemu zástupcovia Nemecka, Francúzska, Holandska, Rakúska a Estónska. To je síce len 7 z možných 25 hlasov v rade guvernérov ECB, no až 56 % splateného kapitálu ECB a 60 % HDP eurozóny.

Na protest proti rozhodnutiu ECB opäť stimulovať nakoniec odstúpila zo svojej funkcie členky výkonnej rady ECB Nemka Sabine Lautenschlaeger. Je už v poradí štvrtou zástupkyňou Nemecka v ECB, ktorá od krízy odstúpila z funkcie na protest proti uvoľnenej monetárnej politike. Nezdá sa to byť príliš úspešná stratégia. Nemci by mohli zmeniť taktiku a proti týmto opatreniam otvorene vystupovať ešte v čase, keď majú funkciu a nejakú moc.

Extrémne politiky centrálnej banky škodia aj tým, že pôsobia ako rušička ekonomických signálov. Mýlia podnikateľov, investorov aj domácnosti. Tieto chyby vidno aj u nás doma. Vysoký podiel hypoték u ľudí, ktorí nemajú ani 60 % mediánového príjmu hovorí o tom, že sa mnohí z nich nechali centrálnou bankou zlákať do dlhovej pasce. Podobne ako Španieli pred poslednou krízou.

Pritom už aj podľa tunajšej pobočky ECB sa naša ekonomika prehrieva. V nedávnom komentári NBS som sa dočítal, že na Slovensku „…miera nezamestnanosti dosahuje historicky nízke úrovne vo výške 5 % a prehrievajúca sa ekonomika produkujúca nad úrovňou potenciálu sú jedným zo zdrojov tvorby rizík cyklického charakteru.“

Ako to dopadne, keď sa ECB rozhodne novými peniazmi ďalej stimulovať niekoľko rokov prehrievajúcu sa slovenskú ekonomiku? Spolu s deťmi hypotekárnej revolúcie sa v dohľadnej dobe dozvieme.

„Lídri tlačiaci Európu do eura o rizikách dobre vedeli. Problémy absentujúceho prerozdelenia sa mali riešiť až po vzniku prípadnej krízy. Stratégovia európskej politickej triedy počítali s tým, že budúca kríza môže paradoxne pomôcť transformácii únie na niečo podobajúce sa na federálny štát. Takého napoleonské tendencie európskych demokratov ilustruje výrok bývalého socialistického premiéra Talianska a vtedajšieho predsedu Európskej komisie Romana Prodiho v rozhovore pre Financial Times v roku 1999 :

„Som si istý, že euro nás donúti zaviesť novú sadu nástrojov ekonomickej politiky. Je však politicky nemožné navrhnúť to už dnes. No jedného dňa príde kríza a nové nástroje sa vytvoria.““

napísal som v Zlých peniazoch.

„Navyše ECB sa ako inštitúcia oproti minulosti zásadným spôsobom zmenila. Existenčné výzvy, s ktorými sa musela vysporiadať, ju od podstaty transformovali, pokiaľ ide o menovú politiku a ďalšie kľúčové úlohy, ale aj v jej riadiacej a prevádzkovej štruktúre. Nakoniec je tu jasná správa, ktorá môže inšpirovať budúcu prácu na posilňovaní našej Únie. Bez zásadnej fiškálnej politiky pre celú eurozónu zostane táto Únia zraniteľnou stavbou.“

hovorí odchádzajúci prezident ECB Mario Draghi v rozhovore pre Financial Times v roku 2019.

Pojem „fiškálna“ je v rozhovore presne 20 krát.

Draghimu sa ale nejaké úspechy nedajú uprieť. Ako šéfovi ECB sa mu zrejme už nadobro podarilo z nej vyhnať duchov Bundesbanky. Jeho slovami:

„Predchádzajúce všeobecné vnímanie ECB bolo, že ide o v podstate veľmi konzervatívnu centrálnu banku. Preto to trvalo, kým expanzívne kroky začali byť vnímané bez určitej miery skepticizmu. To nás len posilnilo v našom odhodlaní.“

Potom zasadala americká centrálna banka Fed. Jej šéf Jay Powell oznámil, že sa rozhodli znížiť základný úrok o 0,25 % do rozpätia 1,75 – 2 % . A to v týždni, keď americké akcie dosiahli historické maximum a akciový index S&P 500 už od začiatku roka narástol o 21 %.

Pre trhy, ktoré čakali sek o 0,5 % to bolo ale sklamanie.

Čo na to Donald? Aj jemu je málo. Powellovi nakladá, ako keby ho sám nevymenoval do funkcie šéfu Fed-u.

Aj Jay Powell hovoril o opätovnom naštartovaní QE. Že sa ECB a Fed vrátia k tomu, čo už 10 rokov nefunguje som tušil už na jar. Veď vyrábať zlé peniaze je jediné, čo vedia robiť. Na jeseň bude v kinách Rambo V – „Posledná krv“ a na trhoch QE IV –„Červené zúfalstvo“.

Nákupy dlhopisov americkej centrálnej banky ale začali už pred jej zasadaním. Fed prvý krát od októbra 2014 nakúpil za novovytvorené doláre väčší objem amerických dlhopisov a otočil tak trend redukcie veľkosti svojej súvahy.

QE je mŕtve. Nech žije nové QE!

Prečítali ste repka olejná? Potom to preháňate so správami o podnikaní nášho krajana v susednom Česku.

Od posledného vydania zažili dva trhy šok.

Pondelok 16. septembra dolárová cena ropy poskočila o 14,7 %. To bol 3. najväčší percentuálny nárast ceny ropy v histórii. 14. septembra totiž prebehol vzdušný útok neznámych páchateľov pravdepodobne za pomoci dronov alebo rakiet na najväčšiu ropnú rafinériu na svete. Saudská rafinéria, ktorá je dôležitým exportérom dodávajúca približne 5 % objemu svetového trhu, prekvapivo ľahko (dočasne) stratila 50 % produkčnej kapacity.

Stop, stop, stop! Predtým, než sa niekto opäť rozbehne v obavách z konca sveta z nedostatku ropy, si prebehnite nasledujúce grafy. Saudi už v rope dávno nerozdávajú karty.

„Do roku 2011 sa nám minie ropa!“ varoval v roku 1977 americký prezident a hobby prorok Jimmy Carter. Dnes sú USA jej najväčším svetovým producentom. Socializmu sa podaril zázrak a ropu spravil vzácnou aj vo Venezuele, ktorá vďaka štátnemu vlastníctvu výrobných faktorov vypadla z rebríčku top 10 producentov sveta.

Ropy je habadej, nikdy sa jej nevyrábalo viac. Na vkus mnohých je až príliš lacná, preto ju chcú umelo zdražovať uhlíkovými daňami. Jej rastúca cena v zlých peniazoch je iba výsledkom znehodnocovania zlých peňazí štátmi. Od skoku ceny ropy sa jej cena vrátil na hodnoty spred útoku. 

No a teraz to repo. Na úvod si opäť pomôžem Zlými peniazmi:

„Krátkodobé inštitucionálne financovanie prebieha najmä vo forme repo (skratka z Repurchase Agreement) obchodov. Sú to krátkodobé, mnohokrát iba jednu noc trvajúce pôžičky zaručené cennými papiermi. Ide o predaj cenných papierov s dohodou o ich spätnom odkúpení. Predávajúci cenných papierov je dlžníkom, ktorý potrebuje financovanie, kupujúci zas poskytuje úver. Rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou cenných papierov predstavuje úrok, ktorý repo kupujúci získava. Cenné papiere predstavujú pre veriteľa kolaterál, ktorý možno okamžite predať v prípade neschopnosti dlžníka vrátiť peniaze.“

Cez repo obchody si banky navzájom dopĺňajú krátkodobú likviditu, ktorú potrebujú na svoje fungovania, ale aj na plnenie regulačných požiadaviek ako sú napríklad minimálne rezervy. Primárny dealer (Fedom privilegované banky so špeciálnym postavením v systéme) alebo samotný Fed kúpi od banky štátne dlhopisy, a banka má o toľko viac rezerv na čokoľvek. O deň sa to vráti, dlhopisy banke a rezervy veriteľovi.

Jedného pekného septembrového dňa sadzba na týchto krátkych dolároch vystrelila na 10 %, to je 8 % nad základnou sadzbou 2 %, ktorú mal ma Fed cieľovať. Napriek existencii 1 400 miliárd dolárov nadbytočných rezerv v systéme po minulých kolách QE sa nenašiel žiaden primárny dealer, ktorý by na noc požičal dlžníkovi za menej, než neuveriteľných 10 %. 

Pamätáte, ako som minule písal, že na to, aby so začal vážne vyzerať ďalšiu krízu, potrebujem vidieť aj napätie na medzibankovom trhu? Aj toto môže byť mŕtvy kanárik v bani peňažných trhov. Fed preventívne vybomboval kapacitu svojho repo programu cez sto miliárd dolárov, aby sa to už nestalo.  Teraz sa všetci, vrátane samotných centrálnych bankárov, snažia pochopiť čo sa vlastne stalo, kto to bol a čo to znamená. Či za to môžu technické faktory ako napríklad nové nastavenie regulačných pravidiel alebo naozaj ideme všetci zomrieť (zase).

Nadbytočné rezervy nie sú vhodným ukazovateľom likvidity v systéme. Je ich síce veľa, no sú nerovnomerne rozdistribuované. Po dese finančnej krízy sa vytratila veľká časť dôvery, na ktorej tieňový bankový systém vytváral svoje ekvivalenty peňazí. Po kríze sa radikálne skrátili rehypotekačné reťaze a tým aj množstvo flexibility vo vytváraní novej likvidity na medzibankovom trhu. Že ste sa stratili, a netušíte o čom tu hovorím? Zlé peniaze do ruky: strany 285-289.

Situáciu budeme sledovať.

O šoky a mŕtve kanáriky nie je núdza ani v krypto-sektore.

Kým ropa za jeden deň 16.9. narástla o 14,7 % , bitcoin v utorok 24.9. o 14,3 % padol. Na rozdiel od ropy to ale nebol až tak výnimočný pohyb. Išlo o 41 najväčší prepad od roku 2010. HODLerov to ale asi neupokojí, keďže cena pokračuje v poklese aj ďalej.

Vlastné digitálne peniaze postavené na distribuovanej databáze nechce len Facebook, ale vraj aj americká banka Wells Fargo a Čína. Čínsky štát pritom už jednu digitálnu menu v podobe oficiálnych bankových zlých peňazí spravuje, ale asi im príde až príliš anonymná.

Korekcia zrejme začala aj v zlate, po štvrťroku divokého rastu bol aj čas. Výpredaje a ukľudnenie emócii poskytujú pre mňa okno na dokončenie pripravovaného kurzu.

151 z vás si dalo tú prácu a vyplnilo formulár v poslednom vydaní newslettera o preferovanej podobe chystaného kompletného sprievodcu sporením v zlate „Ako na zlato“. Jednoznačne vyhral online kurz, takže jeho dokončenie bude mať prioritu. Ďakujem aj za viaceré dobré tipy na zlepšenie newslettera, prípadne tipy na podcast alebo videá.

Nebránim sa ani fyzickým seminárom, ale asi až po ukončení prác na online verzii.

Robin Hanson je fyzik, ktorý sa v 34 rokoch rozhodol zmeniť kariéru a stal sa ekonomickým profesorom. Prišlo mu, že spoločenské vedy riešia zásadnejšie problémy a zároveň, že by sa im mohlo zísť trochu viac rigoróznosti z prírodných vied. Napriek tomu, že sa osobne nepoznáme, Hanson patrí medzi mojich najdôležitejších učiteľov. Neviem si spomenúť na nikoho iného, kto by sršal toľkými originálnymi a zároveň zásadnými myšlienkami. Jeho blog www.overcomingbias.com je jediným blogom, ktorý som vydržal čítať vyše 10 rokov. Na rozdiel od mnohých iných tu nejde o žiadne intelektuálne sladkosti. Jeho posty sú hlavným jedlom a mnohé z nich sú napriek krátkemu rozsahu obsažnejšie a prínosnejšie, ako nejedna populárna kniha. 

V našom Krúžku čitateľov INESS sme mali naplánovanú diskusiu k jeho knihe Elephant in the Brain: Hidden Motives in Everyday Life na 23. októbra. Nie úplne náhodnou zhodou okolností (bude mať Robin Hanson na pozvanie Konzervatívneho inštitútu na tému tejto knihy prednášku v Bratislave. Bude už zajtra – vo štvrtok 3. októbra 2019 od 18:00  v hoteli Devín. Vstup je voľný, stačí sa tu prihlásiť.

Juraj Karpiš

Ja budem mať prednášku v pondelok o 18:00 v KC Dunaj na Generali Balans Talks aj o funkcii fyzického utrpenia v dobrom živote. Mám dva voľné lístky, kto si po ne príde v pondelok pred akciou o 17:30 pred bránu INESSu na adresu Na Vŕšku 12, tomu ich dám. Ak budete na akcii, kľudne sa prihovorte. Ak nedôjdete, svoje tipy, komentáre a námety mi posielajte na newsletter@jurajkarpis.com. Vychádzanie tohto newslettera môžete podporiť tu. Ďakujem!