Cez repo obchody si banky navzájom dopĺňajú krátkodobú likviditu, ktorú potrebujú na svoje fungovania, ale aj na plnenie
regulačných požiadaviek ako sú napríklad minimálne rezervy. Primárny dealer (Fedom privilegované banky so špeciálnym postavením v systéme) alebo samotný Fed kúpi od banky štátne dlhopisy, a banka má o toľko viac rezerv na čokoľvek. O deň sa to vráti, dlhopisy banke a rezervy veriteľovi.
Jedného pekného septembrového dňa sadzba na týchto krátkych dolároch vystrelila na 10 %, to je 8 % nad základnou sadzbou 2 %, ktorú mal ma Fed cieľovať. Napriek existencii
1 400 miliárd dolárov nadbytočných rezerv v systéme po minulých kolách QE sa nenašiel žiaden primárny dealer, ktorý by na noc požičal dlžníkovi za menej, než neuveriteľných 10 %.
Nadbytočné rezervy nie sú vhodným ukazovateľom likvidity v systéme. Je ich síce veľa, no sú nerovnomerne rozdistribuované. Po dese finančnej krízy sa vytratila veľká časť dôvery, na ktorej tieňový bankový systém vytváral svoje ekvivalenty peňazí. Po kríze sa radikálne skrátili rehypotekačné reťaze a tým aj množstvo flexibility vo vytváraní novej likvidity na medzibankovom trhu. Že ste sa stratili, a netušíte o čom tu hovorím? Zlé peniaze do ruky: strany 285-289.
Situáciu budeme sledovať.