Arye Laniado zomrel minulý mesiac v luxusnej parížskej nemocnici pri operatívnom zväčšovaní penisu. Mal 65 rokov a na účte miliardy dolárov z obchodovania s diamantami.

Keď som ten titulok zahliadol, spomenul som si na Yrvinda. V lodi Exlex (áno, mimo zákon) sa minulý rok vydal na plavbu z Írska okolo Afriky na Nový Zéland. Cesta mu mala trvať 300 až 400 dní. Sám, bez sprievodu a zastavovania. Aby ilustroval aké robustné a šikovné sú malé lode.

Viac a väčšie nutne neznamená lepšie. Často je to naopak. Exlex má 3 metre štvorcové obytnej plochy a 4 metre štvorcové plachiet.

Na dobrý život stačí prekvapivo málo. Nevravím, že peniaze netreba. Sú ako sex. Keď ich človek nemá, nevie myslieť na nič iné. Keď ich má, získa slobodu myslieť na iné veci.

Yrvind je príkladom toho, že ešte lepšie ako niečo vlastniť, je to nechcieť. Pre šťastie mu stačia fungujúce telo, hlava a na oceáne plávajúca truhla. Pitná voda, plechovka sardiniek, krajec chleba a müsli na raňajky. To isté bez sardiniek na obed. Večera nie je, aj Yrvind je fanúšikom prerušovaného hladovania. 400 dní za sebou to isté. „Už sa neviem dočkať ako budem jesť müsli a sardinky na hlbokom, mokrom, nekonečnom a večnom oceáne.“ teší sa na svojej stránke.

Koľko treba, aby peniaze prestali rušiť sústredenie sa na dobrý život, je individuálne. Vedci zistili (neodpustil som si), že v 26 európskych krajinách pocit šťastia rastie v priemere do ročného príjmu 27 913 eur. Potom to je, zdá sa, jedno.

Laniado vlastnil najdrahší penthouse v Monaku. Absolvoval množstvo plastických operácií, ktorých výsledok si nechal obdivovať kúpenými modelkami. Ani veľa peňazí človeka neochráni pred sebou samým. Ak si nedá pozor, peniaze len naplno odkryjú jeho slabé miesta a utrpenie. Peniaze sú dokonalé na riešenie peňažných problémov. Zdravé telo, pokojnú myseľ a dom plný rešpektu a lásky si za peniaze ale nik nekúpi. Tie si treba zaslúžiť. Laniado sa nedokázal vyrovnať celý život ani so svojou veľkosťou. Na nízku telesnú výšku vedel zabudnúť len keď svoju účtovníčku požiadal, aby mu čítala výpisy z bankových účtov. Robieval to niekoľkokrát denne.

„Kde je Yrvind?“ zisťovali sme pravidelne s deťmi jeho presnú polohu na šírom oceáne pomocou GPS a aplikácie na internete. Skontrolovali sme silu vetra a priemernú rýchlosť postupu v posledných dňoch. Bodka v strede ničoho. Preplav sa mu nakoniec nepodaril. Chyby v dizajne lode a vodné prúdy spôsobili, že zaostával sa svojim plánom, preto cestu prerušil naďaleko Kanárskych ostrovov. Praktický test konceptu odhalil slabé miesta. Ešte nebol doma a v hlave už mal lepšiu loď. Exlex Minor - „horský bicykel oceánov“ teraz stavia a plánuje s ňou oboplávať Južnú Ameriku.

Yrvind oslávil 80te narodeniny. Tu môžete sledovať jeho púť, prípadne ho na nej podporiť.

Zahraničné objednávky pre nemecký priemysel medzimesačne klesli najviac od veľkej finančnej krízy. Porovnateľný prepad pred krízou zažili naposledy v recesii po zjednotení Nemecka.

Rast reálneho HDP spomaľuje naprieč celou eurozónou, Taliani sú už v recesii. Proroci zo slovenského ministerstva hospodárstva dokonca chystajú ekonomický ekvivalent upaľovania čarodejníc v podobe šrotovného 2.0.

Európska centrálna banka na poslednom zasadaní neprekvapila a nechala základný úrok váľať sa na nule. Výnosy zo splatných dlhopisov, ktoré nakúpila v rámci ukončeného programu kvantitatívneho uvoľňovania, bude reinvestovať tak, aby sa jej súvaha nezmenšovala. 11 rokov po kríze sa stále boja, že by európsky pacient bez ich drog neprežil.

Stimulácia zlými peniazmi funguje. Obrat v monetárnej politike americkej centrálnej banky viedol k poklesu úrokov na 10 ročnom americkom dlhu z 3,2 % v novembri 2018 na 2,5 % v marci 2019. Pamätáte sa na môj model? Podľa neho mali americké akcie vďaka obratu Fedu a nižšiemu diskontu budúcich príjmov narásť o približne 13 %. Skutočné americké akcie reprezentované S&P 500 narástli od priemernej decembrovej ceny o 13 % (varovanie: model je na vzdelávacie účely, sám ho neobchodujem!).

Americké akcie tak vďaka Fedu dosiahli historické maximá. Gratulujem!

Nezabudnime ani, ako pomohla akciám a štátom ECB. Podľa jej vlastného výskumu, programy tvorby nových zlých peňazí ako napríklad nákupy dlhopisov za nové peniaze v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania, znížili Taliansku úroky na štátnych dlhopisoch o viac než 2 percentuálne body a nafúkli ceny európskych akcií o 20 %.

Šéf ECB Mario Draghi vyslovil obavu o nezávislosť centrálnej banky USA. „Ak nie je centrálna banka nezávislá, potom si ľudia môžu myslieť, že rozhodnutia v monetárnej politike sú výsledkom rád politikov a nie objektívneho vyhodnotenia ekonomického výhľadu.“ povedal. Možno narážal na zvrat v monetárnej politike Fedu po tom, ako na jej šéfa cez Twitter nakričal americký prezident Donald Trump. Alebo na dvoch ďalších Trumpových nominantov do bankovej rady Fedu?

Centrálne banky si môžu dovoliť vytvárať zdanie nezávislosti len v dobrých časoch. V kríze môže veriť nezávislosti štátnej centrálnej banky od štátu len človek s PHD titulom z ekonómie.

Pod sviečkou býva najväčšia tma. Draghi zabudol komentovať bleskové prebratie pobočky ECB na Slovensku úradujúcim ministrom financií a aktívnym podpredsedom vládnej strany.

Vraj cenová inflácia je vo vyspelom svete mŕtva.

Mne príde táto obava väčšiny ekonómov a ekonomických novinárov tragikomická. Veď napríklad priemerný americký investor nedosiahol za posledných 20 rokov nominálny výnos ani na úrovni „mŕtvej“ cenovej inflácie.

Ešte zábavnejšie je, keď nad mŕtvou infláciou narieka niekto u nás doma. Na Slovensku nám aktuálne cenová inflácia spotrebiteľských statkov zoberie ročne 2,7 % kúpnej sily peňazí. To je nad cieľom štátnej centrálnej banky a napriek tomu nás ECB stále stimuluje nulovými úrokmi. Aký úrok vám banka platí na vašich peniazoch na účte? Že nič?  Potom celých 2,7 % z peňazí v bankách je daň, ktorú platíme štátu za zlé peniaze. Takéto tempo inflácie je ekvivalentom 50 % dani za 27 rokov.

V Berlíne vážne hovoria o znárodnení štvrť milióna bytov, ktoré patria veľkým spoločnostiam. Nepáči sa im, že ceny nehnuteľností tam rýchlo rastú, nájomné stúplo za posledných 10 rokov o 90 %. Nehnuteľnosti narástli v celej krajinu za rovnaké obdobie v priemere o 40 %. Ešte vyšlú viac signálov o vyvlastnení potenciálnym investorom a na znižovanie cien zvyšovaním ponuky výstavbou môžu zabudnúť.

To je krása štátom produkovanej inflácie. Štátna centrálna banka nafukuje zlými peniazmi bubliny a ľudia obviňujú kapitalistov alebo hejtujú Airbnb. Pri štátom manipulovanom nulovom základnom úroku si zrazu môže nehnuteľnosť kúpiť každý, kto má tep a vie sa podpísať pod hypotekárnu zmluvu. Niet sa čo čudovať, že ich v preregulovaných mestách nestíhajú stavať.

Ide o dlho známe efekty zlých peňazí. Pri čítaní o Berlíne som si spomenul na Keynesa a Lenina :

„Lenin vraj povedal, že najlepším spôsobom, ako zničiť kapitalistický systém, je znehodnotiť menu. Postupujúcim procesom inflácie môžu vlády potajme a nerušene skonfiškovať významnú časť bohatstva svojich občanov. Touto metódou nielenže môžu konfiškovať, ale môžu konfiškovať arbitrárne. A kým mnohých tento proces ochudobní, niektorí na ňom naopak zbohatnú. Pohľad na prerozdelenie ohrozí a naštrbí dôveru v spravodlivosť existujúceho rozdelenia bohatstva. Z tých, ktorým systém prinesie nezaslúžené a neočakávané zisky, sa stanú „zbohatlíci“, ktorí budú predmetom nenávisti buržoázie, pretože ju inflácia ochudobní rovnako ako proletariát.

Ako inflácia postupuje a reálna hodnota meny z mesiaca na mesiac divoko fluktuuje, všetky dlhodobé vzťahy medzi dlžníkmi a veriteľmi, ktoré tvoria definitívny základ kapitalizmu, sa stanú tak absolútne chaotické, že ich existencia takmer stratí zmysel a proces zabezpečovania bohatstva zdegeneruje na hazard a lotériu. Lenin mal pravdu. Neexistuje nenápadnejšia a istejšia cesta rozvrátenia základov spoločnosti ako znehodnocovanie meny. Tento proces využije na deštrukciu všetky skryté sily ekonomických zákonov spôsobom, ktorý nie je schopný diagnostikovať ani jeden človek z milióna.“ napísal John Maynard Keynes v The Economic Consequences of the Peace z roku 1920.

Rovnako ako v Nemecku to vyzeralo pri poslednej stimulácii po roku 2002 v Španielsku. Nemecko, ktoré bolo pred krízou „chorým mužom Európy“ z vtedajších nových peňazí veľa nedostalo. Všetky odtiekli do periférie a nafukovali bubliny tam. Nemcom stagnovali tak príjmy ako aj ceny najdôležitejšej zložky majetku domácností – nehnuteľností. Kým ceny nehnuteľností narástli v Španielsku  za 10 rokov pred rokom 2007 na trojnásobok, v Nemecku mierne klesli. V Berlíne sa vtedy bývalo extrémne lacno, čo prilákalo do mesta mnohých cenovo senzitívnych, nezávislých umelcov či intelektuálov a pomohlo k rastúcej popularite tohto mesta.

Teraz Draghiho simulantami vybudený muž Európy (Nemci) dobieha zameškané. Na slovenských poliach sa viac než semená tiež sadia inžinierske siete a namiesto vyrúbaných stromov nám v mestách rastú lesy žeriavov. Príde mi, že s Nemeckom, pod vplyvom Draghiho drog, utekáme spolu. Uvidíme kam.

Cena bitcionu poskočila nad 5 tisíc dolárov. Rastúce ceny prebúdzajú predstavivosť a tým aj  opätovný záujem o kryptomeny. Je vhodný čas na pár správ zo sektora. Čína plánuje obmedziť alebo úplne eliminovať ťažbu bitcoinu a iných kryptomien v krajine. Nie je síce zrejmé, ako to dosiahnu, no bolo by fajn, keby sa o to aspoň pokúsili. Takýto test by kryptomenám mohol pomôcť vo vývoji odolnosti voči podobným útokom, ktoré určite ešte prídu v budúcnosti.

Podľa prieskumu kanadskej centrálnej banky 4 % Kanaďanov použilo v roku 2017 bitcoin ako platobný prostriedok pri nákupe.

Cboe, prvá burza ktorá začala s obchodovaním futurít na bitcoin s tým ide od leta, keď vypršia posledné kontrakty, prestať.

„Bez dôveryhodného auditu sa nedá zistiť, či …je skutočne za každým jedným tetherom …jeden americký dolár. Ak nie, potom jeho prevádzkovatelia robia to isté, čo dnešné banky. Na frakčných rezervách vytvárajú nové peniaze. Akurát bez povolenia a ochrany štátu. Odhaliť to môže zmiznutie dôvery a útek z tetherov. Voči nemu sa bez sociálnej poisťovne bankárov v podobe centrálnej banky brániť nedá.“ napísal som v novembri 2017.

Podozrenia sa potvrdili. Tether už potichu priznal, že voči vydaným tokenom nedrží 100 % rezervy v podobe dolárov, ale získané peniaze investuje napríklad do úverov tretím stranám. Nákup tetheru preto treba považovať za úver spoločnosti, ktorá ho spravuje so všetkými z toho vyplývajúcimi rizikami.

Tether vzhľadom na jeho veľkosť (2,6 mld. dolárov) a previazanosť  považujem za Achillovu pätu pre viaceré inštitúcie pôsobiace v krypto-sektore. Otázka neznie, či niekedy príde beh na Tetherovú banku, ale kedy k nemu dôjde a kto ho prežije.

Od piatka obeda do nedele večera bude v Bratislave na Tyršovom nábeží bežať technologický festival IXPO. Okrem kryptomien, predstavenia rôznych technológií tam bude aj gaming alebo digitálne umenie. O tom, aká budúcnosť čaká zlé peniaze a ako túto budúcnosť čo najlepšie prežiť, budem mať krátku prednášku v nedeľu o 15:50 aj ja. Okrem mňa tam bude ešte asi 100 spíkrov, Paralelná Polis Bratislava tam bude mať vlastný stage. 

Ako rečník som dostal tri vstupenky na celú akciu, ktoré vám rád darujem. Ak máte záujem, prvým trom, ktorí mi napíšu na ixpo@jurajkarpis.com ich pošlem pred akciou emailom (EDIT:UŽ SÚ PREČ). Uprednostním tých, ktorí už v minulosti podporili vychádzanie tohto newslettra. Že ste darca, spomeňte prosím v zaslanej správe. Ak ste vychádzanie tohto newslettra ešte podporiť nestihli, môžete tak spraviť tu. Ak sa na akcii uvidíme, kľudne sa pristavte, rád sa s vami porozprávam.

Juraj Karpiš

Vaše komentáre, pripomienky a tipy posielajte na newsletter@jurajkarpis.com. Ak nestíhate IXPO, príďte sa pozrieť na diskusiu Ako (ne)investujú Slováci? kde sa budem v paneli s ostatnými diskutujúcimi zamýšľať nad investičnými témami. Debata sa uskutoční v rámci finále Ekonomickej olympiády INESS vo štvrtok 25.4. o 14:00 v Aule Ekonomickej univerzity v Bratislave. Vstup je voľný, stačí sa tu zaregistrovať.