Uvedomil som si, že som starší, než bol Štúr, keď sa na poľovačke strelil do nohy. Som starší než Štefánik, keď sa zabil v lietadle. Na chvíľu ma preskočila existenčná úzkosť, či to všetko stíham. Či to žijem dobre.

Dušičky sú jedným z druhov hodín. Pri pálení sviečok a spomínaní na zosnulých blízkych asi každého napadne aj vlastná pominuteľnosť. Vďaka tomuto precitnutiu sa mi potom chvíľu ľahšie škrtá v zoznamoch úloh. Ľahšie sa mi hovorí nie ponukám, na ktoré začína byť život prikrátky. Aby, kým budem mať konečne dosť peňazí a naplnených ambícii, ešte zostalo aj času a zdravia.

Okrem sviatkov používam ako memento mori budíček aj stĺpec s odhadovaným počtom funkčných dní do predpokladanej smrti. Už som pod 10 000. Ide len o všeobecný odhad na základe štatistík. Preto ma šokovalo, keď som zistil, že už existujú hodinky, ktoré to môžu každému zmerať individuálne a navyše aj relatívne presne.

Životné stresy alebo napríklad fajčenie vedú k odhaľovaniu častí DNA v bunke, ktoré mali zostať skryté (a bez transkripcie a translácie). Toto narušenie tzv. metylácie genetickej informácie vedie k tomu, že z DNA sa prejavuje nielen to, čo by sa malo ale aj to, čo malo zostať ticho. Táto hypotéza považuje starnutie za znižovanie množstva signálu v pomere k šumu. Vzhľadom na rastúci informačný chaos bunky začínajú strácať svoju identitu a správnu funkciu v danom mieste (tkanive).

Podobne, ako keď sa centrálna banka hrá s úrokom a vyrába šum v relatívnych cenách v ekonomike. Rastúci informačný chaos potom vedie k tomu, že podnikatelia a domácností začnú blbnúť, časti ekonomiky odumierať.

To, že biologický vek koreluje s metyláciou DNA sa vie už od 60tych rokov. V poslednej dekáde došlo k rozmachu štatistických postupov umožnených pokrokom výpočtovej techniky a spracovaním gigantického množstva dát. Vďaka tomuto vývoju mohol profesor genetiky Steve Horvath v roku 2013 publikovať Horvathove epigenetické hodiny, prvé ktoré vedia určiť vek človeka na základe analýzy metylácie DNA buniek z množstva rôznych tkanív. Horvathovými hodinami sa dá merať aj rýchlosť strnutia a tak odhadovať predpokladaný počet rokov do smrti.

Ak je to skutočne pravda, potom sa našiel pevný bod vesmíru zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícke výkony a intervencie sa zrazu dajú objektívne posudzovať za pomoci Horváthových stopiek. Úkol zněl jasne: čo najviac spomaliť Horvathove hodiny! Predstavte si, že máte na zápästí ultimátny tracker, ktorý spustí alarm, keď si zapálite: „Za poslednú hodinu si zostarol o 73 minút!“ prečítate si na telefóne.  

Horvathove hodiny už vraj dokonca u laboratórnych myší aj pretočili. Omladenie buniek oka sa podarilo vnesením návodu metylácie z mladších buniek za pomoci vírusu. Staršie bunky tento návod sami použili a vlastnú metyláciu prestavili so zázračným ozdravujúcim vplyvom na funkciu oka.  

Ako empirický skeptik sa obávam, že pri čakaní na „chrípku večnej mladosti“ z dielne Bayer alebo Pfizer asi skôr zomriem. Čo je ale z celého výskumu použiteľné už dnes je fakt, že tikanie Horvathových hodín bezpochyby spomaľuje občasné hladovanie a pohyb. A do aplikovania týchto omladzovacích kúr sa môže pustiť každý okamžite a bez výhovoriek.

Ak sa chcete o informačnej hypotéze starnutia a Horvathových hodinách dozvedieť viac, odporúčam vypočuť si rozhovor Petera Attiu s Davidom Sinclairom (podcast The Drive). Sinclairovi na tému starnutia vychádza nová kniha. Aj ďalšie Attiove podcasty sú výborné. Napriek tomu(práve preto?), že ide o jediný podcast, ktorý počúvam, kde takmer pravidelne niečomu vôbec nerozumiem.

„A prvé, čo ma napadlo, bolo to, čo pred rokmi zvykli hovoriť ľudia, no potom s tým prestali: Euro je ako čmeliak. Je mystériom prírody, lebo by podľa všetkého nemal lietať a napriek tomu lieta. Euro bolo teda čmeliakom, ktorý niekoľko rokov veľmi dobre lietal. A teraz, myslím, sa ľudia pýtajú -„ako to bolo možné?“ – možno bolo vo vzduchu niečo špeciálne, čo umožnilo čmeliakovi lietať. A to niečo zo vzduchu muselo zmiznúť a my po finančnej kríze vieme čo. Čmeliak musí povýšiť na skutočnú včelu. A to je presne to, čo robí. ….No je ešte jedno posolstvo, ktoré vám chcem povedať. V rámci nášho mandátu je ECB prichystaná spraviť čokoľvek, čo bude treba, aby zachránila euro. A verte mi, bude to stačiť.“ povedal v legendárnom príhovore na investičnej konferencii v Londýne v lete 2012 dnes odchádzajúci šéf Európskej centrálne banky Mario Draghi.

Preložené do Slovenčiny: „Vytlačím akékoľvek množstvo eur na to, aby euro prežilo.“

Prekvapené trhy zareagovali okamžite. Táto reč otočila katastrofický vývoj v úrokoch periférie a zároveň zmenila podstatu fungovania ECB a našej menovej únie. Bez poverenia európskou komisiou, európskym parlamentom, proti zmyslu Lisabonskej zmluvy spečatili transformáciu eurozóny na dlhovú úniu. Ide o začiatok konca eura. Žiadna menová únia, kde samostatné štáty ručia za spoločný dlh, nemôže v dlhodobom horizonte prežiť. Spoločnú špajzu fiškálni čierni pasažieri typu Francúzska alebo Talianska skôr či neskôr vyjedia a čmeliakovi dôjdu sily.

O Draghiho riadení našej spoločnej tlačiarne na peniaze a jeho nástupkyni, ktorej predal kľúče som bol rozprávať v HNtelevízii.

Draghi rozbehol svoje  QE na rozlúčku nielen proti odporu zástupcov väčšiny eurozóny, ale ako ukázali uniknuté dokumenty aj napriek nesúhlasnému listu komisie pre monetárnu politiku v samotnej ECB.

Super Mario bol v ECB zosobnením posunu vo vnímania eurokrízy. Od dôrazu na fiškálne faktory a zdravie jednotlivých členských krajín na začiatku eurokrízy, to potiahol smerom k systematickým rizikám menovej únie. A pre Draghiho neexistuje systematické riiziko eura, ktoré by sa nedalo vyriešiť ďalším tlačením eur.

Vďaka ráznym krokom Draghiho máme už teraz na Slovensku výrazne vyššiu cenovú infláciu, než sa čakalo. Medziročne dosahuje už 2,9 % pričom rast cien potravín dosiahol už 5,4 %.

Netreba zabúdať ani na pozitíva Draghiho obľuby v tlačení. Vďaka stále novým eurám z ECB si za záporné úroky môže požičiavať aj predĺžené Grécko.

Alebo, že francúzsky štátny dlh utešene rastie napriek dobrým časom. Z hľadiska jeho absolútnej veľkosti dobieha s 2 360 miliardami eur ten taliansky (2 400 mld.). Vo Francúzsku sa podniká ťažšie, než v Číne. Ani tieto problémy eurozóny nevyrieši nekonečné kvantitatívne uvoľňovanie ECB.

Party like it’s 2005!

„V dlhodobom horizonte sme všetci mŕtvi.“ odpovedal obhajca štátnych stimulov John Maynard Keynes na obavy ekonómov, kam povedie všetko to miešanie sa úradníkov do delikátnej spleti ekonomických vzťahov spoločnosti. Od poslednej krízy prešla viac než dekáda.

Dlhodobý horizont je tu a Čína je mŕtva.

Z hľadiska rastu HDP je na tom táto krajina horšie než vo veľkej recesii po najväčšej finančnej kríze od druhej svetovej vojny. Nebol to Trump, ale Keynes. Dostali ju všetky tie štátne stimuly, ktoré po kríze poprehĺtala. Čínski komunisti naleteli Keynesovi asi najviac. Ich monetárne a fiškálne stimuly boli v porovnaní k veľkosti ich ekonomiky najväčšie na svete, pomohli aj doláre a eurá zadarmo z našich centrálnych bánk. V mene krátkodobého rastu HDP prišla „po nás potopa“ (nových zlých peňazí).

Tragický graf vyššie je ešte príliš optimistický. Vychádza totiž z oficiálnych čísel. Tie sú ale nástrojom štátnej propagandy. Ako môže rasť ekonomika nominálne o 8-9 % a zároveň stagnovať - klesajú tržby a dane tamojších firiem? Stimulujúcim komunistom dokonca otvorene neveria už ani niektorí domáci ekonómovia, ktorí hovoria, že za rok 2018 mohol byť reálny rast čínskeho HDP max. 1,67 % alebo dokonca rovno recesia.

Podiel zlyhaných úverov v čínskych bankách rastie a už to začína byť cítiť. Začiatkom roka padlo niekoľko tieňových bánk a v máji čínsky komunista prvý krát od roku 1998 zachránil hneď niekoľko bánk.  Minulý týždeň sa objavili dokonca behy vkladateľov na banky na vidieku. Vidiecke banky tvoria asi 13 % z celkových čínskych bankových aktív.

Ekonomická smrť Číny je okrem geo-politického rizika problémom aj pre nás. Na Číne visí Nemecko a na Nemecku aj Slovensko. Podľa najdôležitejšieho indikátora je Nemecko už v recesii. Predaj piva za 9 mesiacov 2019 je nižší o 2 % ako pred rokom.

Keď spomínam smrť a Čínu v jednej vete, nemožno prejsť mlčaním pravdepodobne viac než milión Ujgurov uväznených v čínskych „reedukačných“ táboroch. Nečíta sa to ľahko, je tam všetko. Okrem prevychovávania a znásilňovania na Ujguroch robia aj medicínske pokusy, ešte nedávno im zrejme brali aj orgány. Všetko v rámci boja proti terorizmu.

Deutsche Bank, ktorá by bez ochrany štátu už dávno neexistovala, miliónmi eur uplácala čínskych komunistických potentátov. Zlé peniaze robia zlú spoločnosť. Ani za to ju a ani ich nezavrú, keďže vyšetrovanie americký regulátor uzatvoril.

Keď sme kempovali v roku 2015 po Novom Zélande stretávali sme veľa nemeckých rodín. Čí východní, čí západní, všetci šomrali ako je tam draho. Pre nás bolo, ale nečakal som, tak intenzívne náreky ľudí z výrazne bohatšej krajiny než naše postkomunistické Slovensko.

Ceny nemeckých nehnuteľností pred krízou vzhľadom na biednu ekonomickú situáciu stagnovali, po kríze sa konečne rozbehli.

V Berlíne sa ľuďom, ktorí byty nevlastnia, nepáči ako im po kríze rastú ceny bývania a ostatným domácnostiam bohatstvo. Verní národnej socialistickej tradícií bolo prvé, čo ich napadlo znárodniť, druhé zaviesť cenové stropy. Koalícia postkomunistov Die Linke, Zelených a miestnych sociálnych demokratov tam na päť rokov  zmrazila všetky nájmy s výnimkou novostavieb. O tom, že vysoké ceny najlepšie riešia problém vysokých cien asi ešte nečítali.

Na stretnutia zo Zélandu som si spomenul, keď som čítal na akých úrovniach. Za štandardný trojizbový byt s rozlohou 70 metrov štvorcových v paneláku na najväčšom sídlisku Marzahn nájomník zaplatí najviac 423 mesačne. Doteraz to bolo okolo 500 eur. Za najhoršie vybavené, staré byty bude cenový strop za meter 3,92 eura na mesiac, za najlepšie byty postavené medzi rokmi 2003-2013 maximálny nájom 9,8 eura.

Nejednému Bratislavčanovi teraz zabehlo. Áno, je tam stále lacno. Nemci majú v priemere 4 krát vyššie platy než my a ceny bývania sú tam nižšie, než v našom hlavnom meste.

Úspech zlých peňazí spočíva aj v tom, ako sa im darí vinu za stratu svojej hodnoty prehodiť na iných. Bola to hlavne ECB a jej nové eurá, ktoré nabudili dlho spiaci trh nehnuteľností. Pomýlení post- a krypto-komunisti ale namiesto štrajkovania pre novou budovou ECB vo Frankfurte za rastúce ceny bývania vinia AirBnb a iných zlých kapitalistov. Strop na tlačenie peňazí by pomohol viac.

„Čisté bohatstvo slovenských domácnosti, čiže rozdiel medzi celkovými aktívami (reálnymi a finančnými) a pasívami (dlhom), sa v období medzi rokmi 2014 a 2017 podľa výsledkov HFCS zvýšil z mediánovej hodnoty 50,3 tisíc eur na 70,3 tisíc eur, čo predstavuje nárast približne o 40 %.“

Aj u nás  papierové peniaze nafukujú bohatstvo domácností a to tiež najmä cez rastúce ceny nehnuteľnosti, ktoré sú hlavnou zložkou nášho majetku. Hypotekárna revolúcia zdvojnásobila mediánový dlh domácnosti z 6 na 11,4 tisíc eur. Mediánové finančné aktíva sú len 2,8 tisíc eur. Akcie nemá takmer nik a likvidné peňažné rezervy do budúcej krízy sú minimálne.

Deutsche Bank a iných štátnych obľúbencov nezatvoria ani po opakovaných dokázaných porušeniach zákona no po Libre idú, ešte ani nevznikla.

Boja sa jej.

„Myslím, že (Zuckerberg) podceňuje štát. Ten v peniazoch neznesie konkurenciu. Sú jeho kryptonit. …Libre držím palce, ak si ale Mark naozaj skúsi nasadiť prsteň, ktorý ovláda všetky ostatné, okamžite po ňom vyrazia čierni jazdci. Buď mu krypto-prsteň ukradnú, alebo si z neho spravia dílera vlastných, zlých peňazí.“ napísal som po oznámení iniciatívy začiatkom júla.

Takýto list nedávno poslali členom asociácie Libra americkí senátori:

Strach zo straty monopolnej moci v peniazoch je skrytý už v tradičnom baliacom papieri terorizmu, kriminality a detskej pornografie. Po tomto vyhrážaní sa čiernych jazdcov z iniciatívy Libra vystúpili členovia, ktorí tomu celému dávali akú takú finančnú váhu a prísľub možnosti prepojenia na oficiálny platobný systém. Preč sú Visa, MasterCard, PayPal, Stripe aj eBay a Libra zomiera.

Výhražný list chceli poslať aj Bitcoinu, no nevedia nájsť adresu. V Bitcoine to naopak žije. V polke októbra niekto v jednej transakcii poslal týmto súkromným, decentralizovaným platobným systémom hodnotu 933 miliónov dolárov. Len tak, bez povolenia amerického senátu, hlúpych otázok v banke a za poplatok 3 doláre 89 centov. V Argentíne novozvolený prezident v strachu zo slobodného úteku kapitálu z krajiny znížil limit na nákup amerických dolárov z 10 000 na 200 dolárov na osobu a mesiac. Ľudia tam preventívne stoja rady pred bankami. Keby niekomu ešte stále nedochádzalo, ako dôležitá je existencia bitcoinu vo finančnej sebaobrane slobodného jednotlivca.

Minulý piatok stúpla cena jedného bitcoinu za jediný deň o 42 % čo je jeho tretí najväčší denný pohyb v histórii. Pritom predchádzajúce denné skoky prišli, keď stál 0,4 respektíve 5,65 dolára. Teraz je na takmer 9 500 dolároch.

Táto pumpa, bola zrejme červená Špekuluje sa, že za poskočením kryptomien je pozitívny komentár na adresu využitia a rozvoja blockchainovej technológie z úst čínskeho prezidenta Xi Jinpinga. Strana chce využiť nemeniteľnú pravdu zaliatu v blockchainoch napríklad na zaznamenanie sľubu lojality komunistickej strane.  Čínska centrálna banka ide spustiť test svojej kryptomeny DCEP. Ta by mala nahradiť elektronické rezervy bánk a TECHFIN spoločností ako WeChat Pay alebo AliPay.

Komunista evidentne bitcoin nepochopil. Kde nie je radikálna decentralizácia, nie je v blockchaine ani pravda. A tam, kde nie je potreba radikálnej decentralizácie je blockchain iba drahou hlúposťou.

Čína pumpuje Bitcoin, americký Fed pumpuje akcie. 

Minulý rok takmer okamžite po 20 % korekcii v akciách americká centrálna banka otočila o 180 stupňov smerovanie monetárnej politiky, do roka priniesla trhom darčeky v podobe novovytvorených dolárov.

Od októbra Fed začal s nakupovaním krátkych amerických dlhopisov v objeme 60 miliárd mesačne. Experti sa teraz škriepia, či ide o kvantitatívne uvoľňovania alebo nie. Šéf Fedu Powell si nepraje, aby sme to tak volali. Mňa slovičkárenie nezaujíma. Jediný nástroj ktorý centrálna banka skutočne má, je vyrábanie nových peňazí nech už to nazveme QE, LTRO alebo štandardná monetárna politika. Dôležité je, že po takmer 4 rokoch sťahovania dolárov z obehu teraz Fed opätovne nové doláre do obehu púšťa. V stredu Fed znížil základnú sadzbu o ďalších 0,25 percentuálneho bodu do rozpätia 1,5 -1,75 %.

Či to bude na rozbehnutie svetovej ekonomiky po ekonomickej smrti Číny stačiť sa čoskoro dozvieme.

Za stimuláciu ekonomík sveta zlými peniazmi platíme Keynesiánsku cenu v podobe chradmého rastu. Ako slabá je ekonomika vyspelého sveta ilustrujú USA. Napriek rekordom na akciových trhoch americká ekonomika narástla medzi rokmi 2007 a 2018 rovnako biedne ako medzi rokmi 1929 až 1940 v období Veľkej hospodárskej krízy. Pritom spodná polovica amerických domácností jej stále o 32 % chudobnejšia, než bola v roku 2003. Horné 1 % je dvakrát bohatšie.

Toľko k úspechom moderných centrálnych bankárov. Gratulujeme!

Juraj Karpiš

Nie, nezabudol som. Na kompletnom sprievodcovi sporením do zlata Ako na zlato ešte usilovne pracujeme. Kým to bude hotové, môžete vaše tipy a pripomienky nielen k tomuto newsletteru posielať na newslsetter@jurajkarpis.com. Vychádzanie newslettera „Zlé peniaze, dobrý život“ môžete podporiť tu alebo zdieľaním vašim priateľom. Ďakujem!