Kedysi som myslel, že káva mnou nepohne. Že kofeín u mňa stratil stimulačný efekt. Že ju môžem piť na litre pred spaním.

Myslieť si nie je to isté ako vedieť. Nakúpil som dva druhy kávy – s kofeínom a bez. Kolega ich v mojej neprítomnosti prebalil do dvoch identicky vyzerajúcich vrecúšok. Až na písmená M a F, ktorých význam mi neprezradil. Dva mesiace som si meral reakčné časy po tom, ako som pil kávu pripravenú z náhodne vybraného vrecka, zrejme kofeínovú kávu v kaviarni alebo žiadnu kávu. Zozbierané dáta som vyhodnotil bez toho, aby som vedel, kde bolo skryté placebo. Podľa dlhších reakčných časov som dospel k správnej predpovedi, že decaf bol vo vrecúškach označených M. Dovtedy som podľa chuti tipoval skôr F.

Rozdiel medzi spracovaním kofeínu môže byť u ľudí až 40-násobný. Aj bez analýzy DNA a detailnej štúdie môjho metabolizmu som zistil, že vo vzťahu ku kofeínu som skôr „pomalý metabolický typ“. Táto dnes extrémne populárna droga okrem mnohých zdokumentovaných pozitív preto pre mňa zrejme prináša aj niektoré riziká. Kávu neskôr po obede v snahe o kvalitný spánok preto už obmedzujem.

Máme tu nový rok a s ním tradičné veštenie z krištáľových gulí. Pred rokom som to poňal formou otvorených otázok. Po roku vieme čiastočné odpovede. Poďme jednu po druhej.

Prelievanie cenovej inflácie z kapitálových a finančných trhov do spotrebiteľských cien prebieha, zatiaľ však pomaly. Skokovitého rastu cien a výraznejších inflačných prekvapení sme sa v roku 2017 nedočkali. Európska centrálna banka tak aj 10 rokov po začiatku krízy „stimuluje“ ekonomiku eurozóny zápornými úrokmi a pokračujúcim programom kvantitatívneho uvoľňovania. V eurozóne spotrebiteľské ceny rastú medziročne o 1,4 % u nás už 1,9 %. Vybehne inflačný kečup z fľaše v roku 2018? Ceny výrobcov naznačujú, že to na cenovú defláciu v novom roku nevyzerá.

Dlhopisová bublina nepraskla, naopak pokračovala v raste do obludných rozmerov. Nielen Rakúsko predalo 100 ročné dlhopisy ale túto frajerinu si dovolila dokonca aj Argentína. ECB a jej zázračný mešec stlačil do mínusu výnos dokonca aj na cyperských dvojročných dlhopisoch. Cyprus, to je tá krajina, ktorá pred štyrmi rokmi zbankrotovala a ľuďom zobrala peniaze z ich bežných účtov. Keď sme pri krajinách na pokraji defaultu – už aj Gréci si vďaka politike ECB požičiavajú už na dvojročných dlhopisoch za menej než Američania. A potom povedia, že to nikto nemohol tušiť.

Drogy nových eur z Frankfurtu majú odstaviť najneskôr koncom roku 2018. Ak sa pozrieme na to, čo robia všetci veľkí svetoví díleri likvidity, potom k sprísňovaniu menovej politiky má dôjsť už začiatkom roku 2019. Zmeny na trhoch možno čakať ešte predtým, keďže trhy tieto očakávania zapracujú do cien ešte predtým.

Obrat v politikách najdôležitejších centrálnych bánk v kombinácii s inflačnými prekvapeniami môže byť špendlíkom, ktorý momentálne dlhopisová bublina hľadá.

Parlamentné voľby v krajine stále neprebehli. Plánované sú na začiatok marca 2018. Euroskeptický Five Star Movement majú podľa posledných prieskumov verejnej mienky spolu s nepredvídateľným a nestarnúcim Silviom takmer 50 % voličskej priazne. Na dlhopisoch krajiny však žiadne riziká nevidno. Ako by aj mohol byť vidno, keď ECB nakupuje ako investičného zmyslu zbavená. Tam kde nie je trh, nie sú ani informatívne ceny.

Americké, ale aj svetové akciové trhy vytvorili v poslednom roku nové historické maximá. Tie diagonály sú nádherné. Ročný rast o 20 % v amerických akciách vyzerá ako z katalógu investičných podvodníkov.

Briti sú ako Schrödingerova mačka. Aj dnu aj von. Namiesto sebareflexie a odhodlania robiť poriadne aspoň to, čo únia má robiť už dnes, začali jej predstavitelia opäť snívať sny o všemocnom Bruseli. Ešte nedoznela posledná kríza, nebuchli dvere za Veľkou Britániou a bývalý predseda Európskeho parlamentu, šéf nemeckých Sociálnych demokratov Shulz už plánuje federálne Spojené štáty európske s vlastnou ústavou do roku 2025. „Tí ktorí sú proti, by mali jednoducho opustiť EÚ“ povedal. Európska komisia zas chce „prehĺbenejšiu a spravodlivejšiu hospodársku a menovú úniu“. Asi najviac sa odviazal prezident krajiny, ktorá nevie dodržiavať ani primitívne fiškálne pravidlo maximálne trojpercentného deficitu. Z jeho zoznamu prianí vypichnem fiškálnu centralizáciu a ministerstvo financií eurozóny. Asi aby mali koho ignorovať.

„Európska únia sa rozpadáva. Je to aj výsledok doterajších európskych politík, projektu eura a pôsobenia čelných predstaviteľov EÚ. Nečakám dramatickú reformu, no náznak pochopenia vážnosti situácie a pokory z Bruselu by potešil. Aby fatamorgána svetlých integračných zajtrajškov neohrozila základné slobody, ktoré si môžeme užívať dnes.“ napísal som pred rokom. V únii aj vďaka ECB panujú dobré časy, ktoré by mohli byť využité na zásadnú reformu eurozóny. Tú však nevidno. Tak zohnať pop-corn a sledovať, akým spôsobom sa bude trápiť v ďalšej kríze.

K otvoreným otázkam z roku 2017 pridám do nového roku ešte jednu:

Bitcoin má 9 rokov. Rok 2017 bol pre celý krytpo-sektor neuveriteľný. Obrovské zisky rozfúkali hmlu ignorancie zo strany mainstreamu a pritiahli pozornosť zvyšku sveta. Cena pomáha vzdelávať ľudí o zasmradnutých zákutiach nášho finančného systému, no vidina bezprácnych ziskov pritiahla aj kopu budúcich obetí.

Skokovitý rast cien aj centralizovaných mutantov (menovite napríklad Ripple), ktorí sú nepodarenými karikatúrami krypto-mien, vo mne vyvoláva pocity z absurdného divadla. Je to ako 24 hodín denne otvorené a neregulované celosvetové kasíno. Naval Ravikant, na krypto-scéne známy investor, to napísal lepšie:

„Krypto je najlepšia videohra, ktorá bola kedy vytvorená. Hraj 24/7 s kýmkoľvek na svete priamo z tvojho telefónu. Nové výzvy, vojny mémov a PENIAZE. Každý nový hráč musí vyplatiť tých existujúcich.“

Cítim vo vzduchu krv. Budúca korekcia trh nezabije, len ho vyčistí. Spúšťačom môže byť odhalenie veľkého podvodu, zlyhania technológie či regulácia. Alebo ich kombinácia.

Kryptomeny ale potrebujeme ako soľ. Bez nich reforma finančného sektora nemá šancu. Nik pri moci zlé peniaze opravovať dobrovoľne nebude. Že sú dnešné peniaze zlé nie je bug ale feature. Zázračný prsteň moci im musí z ruky odkusnúť trh ozubený technologickou nevyhnutnosťou.

Kartové spoločnosti už začínajú chápať, komu zvonia do hrobu. Visa zrušila účty spoločností, ktoré poskytovali debetné platobné karty ku kryptomenám (BitPay, Bitwala a Cryptopay). Podporila tak argument pre zrýchlený vývoj decentralizovaných platobných systémov a ilustruje, akým problémom je centralizácia moci zlých peňazí v niekoľkých veľkých spoločnostiach. Rozmrznutá evolúcia v sektore sa však už nebude dať zastaviť ani zneužívaním štátneho ochranného valu.

Podobne ako kávu som testoval viacero iných intervencií. Vplyv vegánskej diéty na krvné testy alebo reakčné časy, efekty omega-3 mastných kyselín z rýb alebo ľanových semien, dopady stresu, či už v podobe dovolenky alebo státia v práci. Či a ako na mňa funguje prerušované hladovanie, low-carb diéta, rôzne cviky alebo tipy na zlepšovanie produktivity. Či znižuje konzumácia cukrovej vody alebo jedenie so štipcom na nose hlad.

Experiment nemusí byť vôbec sofistikovaný. Zlepšiť život môžu aj banálne zmeny. Zlomiť zabehané zvyky nie je ľahké, no ak človek investuje trochu vedomého úsilia ide to. Stačí niečo skúsiť a pozorovať efekty. Či je lepšie. Je jedno či ide o placebo. Placebo fungujúce individuálne je lepšie ako všeobecne platná, no lokálne zlyhávajúca „pravda“. Aj identické jedlo má rozdielnu nutričnú a kalorickú hodnotu pre dvoch rozličných ľudí. Oficiálna veda zatiaľ popisuje len drobný výsek sveta. Dôkladného ekonomického výskumu, ktorý niečo finálne potvrdí alebo vyvráti sa mnohí z nás aj tak nedožijú. Osobná skúsenosť cez experiment navyše imunizuje voči rôznym prechodným módam v stravovaní či prístupoch k životnému štýlu.

Pripravte sa však na žiarlivé výhrady „expertov“. Tieto pokusy s jediným králikom nespĺňajú poučky ideálneho experimentu, ktoré ich naučili v škole. „Vyvodzovať závery z takéhoto „experimentu“ je absolútne bezcenné“ reagoval diskutér na sociálnej sieti. Vraj nekontrolujem všetky premenné a nie som nestranný. Mal PHD z ekonómie. Mnohí z majstrov sveta v regresiách žijú izolovaní od kauzálnej hustoty a špinavej komplexity bežného života. Nechápu kontext. Ambíciou nie je Nobelova cena, publikácia ani citácia. Cieľom je poraziť ekzém, odstrániť bolesť hlavy alebo aby sa človek konečne dobre vyspal. Nájsť niečo, čo funguje mne, tu a teraz.

Experimenty jednotlivcov ale majú potenciál posúvať aj tú „skutočnú“ vedu. Dáta z empirického pozorovania nie sú bezcenné. Prinášajú prekvapenia a nové otázky. Na rozdiel od mnohých teórii nesú informáciu. Klesajúce transakčné náklady a exponenciálne rastúci počet interakcií v spoločnosti menia aj vedu. Aj tá sa postupne decentralizuje a strážcovia brán slabnú. Dochádza k jej Wikipedizácií. Najchytrejších expertov z jednotlivých oblastí má každý experimentátor po ruke, na vzdialenosť jedného emailu. Skúste to, väčšina odpíše. To si tú vedu už môže robiť hocikto?

Veľa sa dá naučiť aj zo skúseností ďalších experimentátorov. Martina Forgáčová testuje veci, ktoré si prečítala v knihe Tima Ferrissa - Tools of Titans. Ako to dopadlo, zapisuje na svojej stránke. Drobná korekcia: dĺžka meditácie, ktorú v rozhovore spomína nie je 10 minút ale 10 sekúnd denne. O to pôsobivejšie sú jej výsledky.

Juraj Karpiš

Maily prečítané! Tak, kým je schránka prázdna, pošlite ďalšie s vašimi tipmi, pripomienkami alebo predpoveďami na rok 2018 a to na adresu tyzdennik@jurajkarpis.com,. Newsletter „Zlé peniaze, dobrý život“ môžete podporiť tu. Ako predznačil Fluffy Pony na konci videa, už možno darovať aj Monero. Alebo prepošlite newsletter svojim známym. Ďakujem!